11monika11

nemám strach zo zubára, milujem svoju zubárku aj dentálnu hygieničku <3 <3 <3 sú to úžasné profesionálky, sedia mi ľudsky, sú obe extrémne milé a príjemné, dôverujem im <3 aj tam chodím rada na hygienu a na kontroly, lebo ma vždy pochvália <3
ale neznášam, keď mi robí plombu je to hrozný pain, vždy sa bojím, že mi nejak ublíži, neznášam, keď mi obrusuje zuby, smrdí mi to neznášam mať takmer hodinu otvorenú pusu, nacpanú tam tú gumku a že sa mi tam hrabe a ja nevidím, čo sa tam deje.. nebojím sa, proste to neznášam a tento odpor je podľa mňa moja najväčšia motivácia sa o tie zuby riadne starať, aby som ten zákrok nemusela podstupovať

V detstve som mala zubarku, ktora mi nikdy nechcela dat umrtvovaciu injekciu a boli to neskutocne bolesti, ked mi vrtala zub. Odvtedy mam hrozu zo zubarov, ale uz mi nastastie vzdy pichnu injekciu. Tamto bola nejaka sadistka

Nebojím sa bolesti, ale skôr toho, že zub čo vyzerá v poriadku mi z ničoho nič dokáže umrieť, lebo som kedysi prekonala zápal dutín a ono sa to nedoliečilo úplne a šlo to do zubov - takže len čakám, kedy zas o nejaký prídem. V detstve som chodila k štátnej zubárke a tá už potom ledva videla, vybavenie ambulancie hrôza, dentálnu hygienu len tak odflákla a potom neskôr už s tým bolo ťažké niečo urobiť. Doteraz si pamätám to čistenie kanálikov... Na tom trhaní je najhorší zvuk. A ešte sa bojím účtov za zákrok.

platenia

@varlatan @4

ja som mala zubárku, ktorá mi nedávala dostatočnú dávku, vrieskala po mne, že si tam mam proste sadnuť a trimať a že nie je možne, že sa bojim, bola ku mne odporna tak, ze keď to vidla moja mama, tak ju skoro vystrelo (dlhšie mi to neverila, lebo som chodila len v doprovode otca). A keď to videla v momente som menila zubárku. Keď mi vŕtala hrozne to bolelo, povedala, že keď ma bude bolieť, mám dvihnúť ruku a poriešime, trimala som ruku ostošesť a ona to ignorovala a vrtala dalej, az kym som sa nemykla, lebo sa to nedalo realne vydrzat, aj keby ma na mieste rozrezala. Medzitym samozrejme vôbec nevnimala, že tam som, klebetila s mojim otcom o mojej škole a mojich detskych trapasoch. Potom prišiel čas, kedy som k nej potrebovala nutne ist, mala som zapal a povedala som že nie. Nevydržala som to stresovo, 2x som ušla z čakarne a raz z ordinacie. Nedokázala som si sadnúť jej do kresla. Raz ma to tak hrozne bolelo, že som si povedala, že musím niečo robiť a bol ešte víkend, tak som šla na pohotovosť. To bol moment, kedy som zistila, že bola hrozná ťava. Zubár na pohotovsti ľudský, prístupný, kľudný, bezbolestne mi všetko zrobil, nové technológie (tamtá mala nemocničné komunistické), všetko bezbolestne, normálne som až príjemný zážitok z toho mala. Hneď potom sme menili zubárku. Mala som odvtedy 2 ďalších (jednu, čo som si teda zmenila na trvalú a keď potom odišla, prešla som automaticky k nejakému mužov) a obaja špičkoví, profesionáli. Prvýkrát som sa bála a triasla strachom, keď som videla ale ako to tam skutočne je, už som sa nebála nikdy, v čakárni som sa cítila úplne odýchnutá. Takže myslím, že ak si ľudia zažili takú tepšu, ako ja v detstve, tak ani niet čudo, že sa boja. Iba nie všade je to rovnaké a zo skúsenosti 4 zubárov som mala 3 dobrých (iba škoda, že prvá skúsenosť bola horor )

Ja sa nebojím, ja tam chodím s radosťou a mám ísť nejak o mesiac akurát

Podla mna sa moja zubarka vyziva v bolesti u druhych

Bolesti… ale odkedy mám normálnu zubarku, tak je to relatívne znesiteľné a nechodím tam s takým strachom.

Najviac sa bojim tahania zubu a potom vsetkeho ostatmeho So zubmi som si zazila svoje...