Kedysi to bolo o tom, že som chcela zabudnúť na zlé, no niekedy i na to krajšie-lepšie. A to len kvôli tomu, že buď mi to spôsobovalo nostalgiu či melanchóliu alebo ma to brzdilo v ceste za šťastím...
Myslela som si, že najlepšie riešenie je „útek“...
Častokrát som premýšľala aké by to bolo dostať amnéziu, raz takú, že by som bola niekto iný ( v tej chvíli NIK), inokedy, „len tak“ zabudnúť na to čo mi pasuje.

A dnes?

Dnes?
Zabúdam po svojom.
Nekonečne opíjanie, kroky do inej dimenzie či už vďaka marihuane alebo piku či iných látok.
A keď sa mi sem-tam podarí byť čistou, tak si uvedomujem, že asi LEN ¼ z toho celého čo som zažila si pamätám...

Čo by som dala zato aby som vedela o každej jeden sekunde svojho bytia.
Či už bude tŕpka alebo radostná, ale aspoň nebudem pochybovať o svojej existencii.




Prefetovaná hlava!!! :/

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár