Potvora

Miesto tmy. Miesto zabudnutia a znovuzrodenia. Miesto, kde sme každý sám za seba, miesto, kde nie je Boh, nie som ja, nie je nikto. Miesto, ktoré nás všetkých obklopí a nepustí za pomyselnú bránu.
Čuš už.
Nekrič. Počujem ťa. Moje hlúpe druhé ja. Neviem, čo si myslelo. Snáď, že nebudem zabíjať. Diabolský smiech. Ulica pokračovala. Úbohý bezdomovec, prostitútka ochotná poskytnúť svoje služby aj za cigaretu. Zastavujem pri nej. Päť, desať, pätnásť minút. Stojím v rohu s prostitútkou a podávam jej k cigarete aj zapaľovač, nech si to vychutná.
Si odporný, ako môžeš byť taký zlý, netvor.
Ako vysvetliť nevysvetliteľné? Ako napraviť nenapraviteľné? Musel som byť taký. Musel som byť bezcitný, chamtivý, zlý. Bavilo ma to a nikto mi v tom nemohol zabrániť a už vôbec nie nejaká nepodarená časť mňa samého. Pomaly som sa pohol preč. Všade bolo cítiť smrad z kanálov. Ako zvieratá. Ostali len pudy a inštinkty. Žiadny ozajstný život. Nevadilo mi to. Veď aj ja som len zver.
A navyše aj ty smrdíš, ty potkan.
Nech už zavrie hubu. Otravný ..čo? Nevedel som, ako to niečo nazvať. Zrazu som zbadal malé dievčatko. Vyzeralo také.. nevinné. A to sa mi nepozdávalo. Kto tu bol nevinný? Pozrela na mňa modrými očami, v ktorých bolo niečo ako smútok. Odkiaľ berie také pocity, veď tie už dávno neexistujú.
Zober ju so sebou.
Šibe ti? To nemôžem a nechcem. S takým niečím by som bol príliš nápadný. Dievčatko na mňa stále pozeralo, nevedel som, čo robiť. Po líci sa mi skotúľala slza. Nechápal som. V očiach zmätok. Dievčatko sa divoko zasmialo. Čo to má znamenať?
Posledná myšlienka. O pár sekúnd som ležal na zemi, mŕtvy a predsa živý. Špinavý, no očistený. Vinný aj bez viny.

Odporné dievčisko.
Súhlasím.

 Vymyslený príbeh

0 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu