Dávam nohu pred nohu a kráčam. Bez teba. Nechýbaš mi. Prečo? Lebo to bola veľká lož. Áno, trocha to zamrzelo, ale v podstate nič viac. Taký pocit, ako keď si kúpiš tenisky a po týždni sa ti zničia. Zúriš, lebo si na ne zvykla a vždy si ich obdivovala na nohách, ale po chvíli ťa to prejde, kúpiš si ďalšie. Vždy tu bude tá príhoda, "keď sa ti zničili tak skoro", ale bude to len na zasmiatie, prípadne na konverzáciu, keď už nevieš o čom. Na podobnej priečke si teraz ty. Pri zabudnutých teniskách. Dúfam, že si na to svoje miestečko hrdý. Nikdy som nebola tá, čo sa chce za každú cenu pomstiť, vlastne som sa nikdy za nič nechcela pomstiť. Vedela som, že najväčšia pomsta, zbraň a zároveň aj najlepšie riešenie je čo najrýchlejšie zabudnúť, zahladiť spomienky. Vytiahnuť ich len na zasmiatie, alebo keď už nie je o čom. Nepripomína ti to niečo? Cítiš z toho sarkazmus, iróniu? Ale kdeže, je to len na zasmiatie..

 Blog
Komentuj

2 komenty k blogu

1 
fotka
zebrucha13  3. 3. 2009 15:07
Ale moja láska,dúfam že odteraz to naozaj budeš všetko brať len zo smiechom.
2 
fotka
husky  3. 3. 2009 15:10
dlho to netrvalo...nastatie
Napíš svoj komentár