Buďte šťastní!

Deň Zeme. To je dôvod prečo som o pol deviatej vypla svetlo a trošku sa zamyslela nad sebou len pri hudbe a svietiacom notebooku.

Ťažko sa mi píše. Neviem, či je to skôr kvôli tomu, že nevidím klávesnicu a píšem viac-menej naslepo alebo preto, lebo si neviem nejako usporiadať myšlienky v hlave.

Veľmi som sa zmenila. Nielen fyzicky, ako sa asi každý človek mení, ale aj psychicky. Pred rokom aj zopár dňami som bola dosť zúfalý a smutný človek. Prešlo ma to, no možno nie tak úplne, no myslím si, že na každého človeka občas príde smútok.

A asi aj teraz je tak tomu. Od rána len tak pozerám do blba a možno to už je lepšie, no potrebujem nejaký čas na spamätanie. Sama si za to všetko môžem. A lepšie možno ani nebude, pokiaľ sa nezmením.

"Keby si nerobila toto, tak by ťa možno aj niekto chcel. No myslím si, že ťa to prejde časom." Toto mi povedala jedna osoba. A možno mi aj tak trošku otvorila oči. Och, ale ako by to len bolo fajne.

Ale no áno, možno by som chcela niekoho takého. Veď je to normálne chcieť milovať a byť milovaný. Možno som milovaná od iných ľudí, či už rodičov alebo kamarátov, ale nie tak, ako sa myslí láska ako láska.

Ale tento blog je asi len úplne nezmyselný zhluk slov, ktorý nemá pre nikoho (a asi ani pre mňa) nejaký význam. A možno len priveľa premýšľam nad hlúposťami a nepodstatnými vecami. Ľudia majú omnoho väčšie trápenia a ja sa tu trápim kvôli takým blbostiam a nejako si nedovolím tešiť sa zo svojho pomerne šťastného života mladého osemnásťročného človeka.

Ale som trošku v zmätku. Neviem, či je lepšie nad tým premýšľať a možno si aj niečo uvedomiť alebo nedovoliť si premýšľať a furt len sa smiať a tešiť sa zo života, no možno navždy zostať infantilnou osobou. No jedno je isté - hlavne v prvom rade teraz asi musím prestať počúvať depresívne pesničky

Neviem hovoriť o svojich pocitoch. Sama sa čudujem, že som napísala až takýto blog a aj keď možno je bezvýznamný. Ale koľkokrát sa ma niekto pýtal: "Čo sa deje?" A ja som nevedela. Teda vlastne v svojej podstate možno aj vedela, ale neviem to tak nejako zo seba vydať. Nemám usporiadané myšlienky. No je to už asi lepšie než pred rokom alebo dvoma.

Takisto mi možno trošku chýba sebaistota a sebavedomie. Teda občas. Niekedy som až prehnane. Síce to je poväčšine zo srandy, ale je Akonáhle som medzi cudzími ľuďmi, nastáva problém. Alebo nemusia byť úplne cudzí, stačí, že ich nepoznám veľmi dobre.

Nejdem sa ľutovať a ani neviem načo vlastne píšem tento blog, ale možno sa raz na ňom o 5 rokov zasmejem. To by bolo na dnes asi odo mňa všetko. Majte sa radi, množte sa a prajem vám požehnané veľkonočné sviatky A buďte šťastní!

 Vyznanie

3 0 0 0 0

Komentuj

8 komentov k blogu