Čokoláda. Dal by si. No v rukách ju má ona a on má ruky v tuhej slučke. Sedel na dlážke a opieral sa o stĺp za ktorým mu ich zviazala. Venovala mu víťazoslávny úškrn, pomaly ju odbalila a pritom z neho nespustila uprený pohľad. Klesla na zem a pritiahla sa k nemu. Neisto ju sledoval. Prstom mu prešla po ústach a následne ho olizla.
„Mal si tam kúsok.“ Šibalsky sa usmiala a následne odlomila z čokolády. Najskôr ho len pohladila jazykom a potom vložila do úst. Celé to bol nútený pozorovať z detailnej blízkosti. Chvíľu to vyzeralo že na neho celkom zabudla a nerušene sa sama oddáva slasti potom však otvorila oči a opäť ich hypnotizujúcu silu sústredila na neho. Sladkú dobrotu na chvíľu položila a ruky mu zložila na hruď. Prešla k bokom ,k nohaviciam ,k stehnám až k topánkam.
„Čo to má byť?“ Podozrievavo na ňu hľadel.
„Čo ak jej niekde skrývaš viac?“ Prehodila s úškrnom, pritiahla sa celkom pred jeho tvár a zjedla ďalší kúsok.
„Chcel by si to?“ Zamávala mu tabličkou pred nosom.
„Nedáš mi aspoň kúsok? Máličko?“ Olizol si pery. Premýšľavo si ho premeriavala a nakoniec blahosklonne prikývla. Sadla si mu do lona a pomaly ovinula prsty okolo jeho krku. O čosi viac zneistel a preglgol.
„Daj si.“ Uškrnula sa a spojila s ním pery. Chvíľu bol prekvapený no po ochutnaní jej jazyka ucítil sladkastú chuť sľúbenej pochúťky. Ruky za chrbtom si zatiaľ postupne uvoľňoval. Stačí málo a budú slobodné. Odlepila sa od neho a stále sa spokojne usmievala. Ten úškrnok ho dráždil. Veď on jej ho veľmi rýchlo zotrie z pier.
„No nie som si stále istá či u teba nenájdem ďalšie cenné maškrty.“ Zhodnotila zákerným šeptom a ruky jej zablúdili k rázporku jeho nohavíc. Jeho telom preniklo myknutie ako sa ho cielene dotýkala. Ozvalo sa rozopnutie gombíku a zipsu. Sklonila hlavu. Plytko dýchal a zavrel oči. V jeho intímnych partiách sa rozhostilo ešte väčšie teplo ako predtým. Cítil vlhkosť úst ktoré sa ho dotýkali , náruživosť pier a hravosť ostria zubov. Z úst mu unikol povzdych. Zdvihla k nemu tvár a on sťažka dýchal.
„Sladký... celkom sladučký. Rozkošný , poddajný chlapec.“ Takmer vrnela a škerila sa ďalej. „Si tak hlúpučko bezmocný ,všakže? Hehe. Nemôžeš mi zabrániť hrať sa tak dlho ako sa mi bude chcieť. Ale ,ale ,ale chlapec je akýsi spotený.“ Vytiahla čipkovanú vreckovku a nežne mu s ňou utierala jemné perličky potu z čela pričom si do úst vkladala ďalší kúsok čokolády. V tej chvíli si celkom uvoľnil ruky a schmatol tie jej. Pohľad na jej tvári v by prial vidieť každému. Absolútne prekvapenie krížené z neuverením a bezradnosťou. Odrazu sa vypočítavá beštia zmenila na krehkú polapenú srnku.
„Vďaka ,slečna.“ Zamrmlal a spojil s ňou pery aby si privlastnil kúsok čokolády ktorý v nich stále držala. Jej snaha brániť sa bola zbytočná. Dokázala ho premôcť predtým v momente prekvapenia ,no takto v priamom strete hrubej sily je stále len slabšou ženou. Zápästia jej zvieral ako v okovách a vychutnával si naozaj sladký bozk. Privalil ju na zemi a užíval chvíľu víťazstva. Metala sa , vzlykala no nedokázala sa vymaniť.
„Prosím. Už nebudem zlá. Budem na vás veľmi dobrá ,pane. Prosím.“ Vrhala na neho prestrašený pohľad. Bolo to trochu komické keď ešte pred chvíľou bola taká drzá a istá si svojou výhrou.
„Hmm... nebojsa. Aj ja budem dobrý.“ Načiahol sa po popruhy a zviazal jej ruky za stĺpom tento krát on. Ibaže ona ležala na chrbte a nemohla sa z tejto pozície dostať. Vyhrnul jej sukňu a na intímne miesta položil kúsok sladkosti. Vydesene na to celé hľadela a márne mykala rukami.
„Je na čase pokoriť dievčatko.“ Usmial sa tento krát on a pôžitkársky olizol daný kúsok na jej tele. Potom ho zatlačil trochu hlbšie a olizol znovu a znovu a znovu. Z pier jej unikol hlasný vzlyk. Celé telo sa našponovalo ,oči mala zavreté a vzdychy sa nedali ovládnuť.
„Nie. Ach! Nie... nieee!“ Najskôr len šepkala no prerástlo to do hlasných protestov. Zdvihol tvár od svojho pôžitku a zahľadel sa na ňu s nadvihnutým obočím.
„Nie?“ Tón ktorým sa pýtal neveštil nič dobré. V zápätí sa nad ňu vyšvihol a prenikol do nej. Tento krát sa mimovoľný povzdych vydral z hrdiel oboch. Neprestával sa v nej pohybovať. Bolo to chutnejšie ako čokoláda. Náruživo s ňou spojil pery. Miestnosťou sa ozývali tlmené citoslovcia a obe telá sa zvíjali v sladkom kŕči. Nechty zarývala do popruhov ktoré jej odierali ruky no bolo jej to jedno. Náhle z nej vyšiel.
„Túžiš po tej sladkosti tak veľmi? Obávam sa ,že došla.“ Ukázal na prázdny obal. „Máš poslednú možnosť.“ Zatváril sa tajomne a potom sa priblížil svojimi intímnymi časťami k jej perám. „Teda budeš dobrá ako si sľúbila?“ Nemusel ju dlho povzbudzovať. Chtivo ho prijala perami a v zápätí aj všetku jeho sladkosť. Možno okrem pár kvapiek ktoré ozdobili jej líce.
„Dobré dievča.“ Pochvalne vyčerpanú dievčinu pohladil po vlasoch a uvoľnil jej ruky. Náhle sa do nej vliala vlna energie. Schytila popruh, pritlačila na jeho hrdlo a prišpendlila ho o podlahu. „Ty odporný diabol!“ Zavrčala. „Chceš všetku slasť pre seba ?“ Až teraz mu došlo za čo sa hnevá. Opatrne ju pohladil rukou po chrbte a jej oči nabrali jemnejší charakter. Druhou sa dotkol jej pŕs. Uvoľnila mu krk a prehla sa v páse. Pevne ju chytil za zadoček a posunul si ju k ústam. Schopnosť uvažovať už tu dávno nebola. Rukou si hladila krk a druhou jeho telo. Jazyk sa s ňou veselo hral. Ešte chvíľu ,chvíľočku, ach bože! Bol to ten najzvláštnejší pocit. Pocit ktorý ju celkom napĺňal a zároveň spaľoval. Každú chvíľu prekonávala nutkanie zakričať „Stop! Prestaň! Zadrž!“ a na druhej strane „Och ,pane! Áno, áno ,pane bože, diabol alebo ktokoľvek áno!“. Bolo to zvrátené mučenie ktoré nabilo celé jej telo elektrizujúcim vzrušením a dohnalo ho na samotný možný pokraj vedomia. Aspoň sa cítila tak že každú možnú chvíľu ho stratí. A zrazu prišlo záverečné ukojené zvýsknutie a potichu zanikalo v magickej ozvene. Naposledy ju hlboko ochutnal jazykom a opäť párkrát poplašene ba priam akoby pohoršene zhíkla. Celkom unavená sa k nemu uložila.
„Čo na to hovoríte ,drahá slečna?“ Spýtal sa podpichovačne.
„Hovorím ,že aj nabudúce sa o čokoládu delíme.“ Zapriadla mu na hrudi.

 Blog
Komentuj
 fotka
smichi  8. 3. 2011 19:23
Pekne
 fotka
yachiru  8. 3. 2011 19:34
Dakujem ... pribeh inspirovany jednou nocnou debatou o tom ako by si kamarat rad dal cokoladu (pricom podotykam ze to nie je ten sposob akym by si ju dal len ma to inspirovalo na napisanie pribehu )
Napíš svoj komentár