V čase, kedy človek cítil možno najväčšiu potrebu nejakej pomoci, bez ktorej teda by sa nezaobišiel, síce obstál, ale obišiel naprázdno. Precenil svoje schopnosti, ktoré sa mu nevrátili nijako nazad, ostalo to všetko nevyužité.
Dnes by som teda chcel povenovať téme, ako teda má v živote vyzerať preceňovanie, niečo o tom, či je dobré sa preceňovať, teda opak podceňovania, na čo to všetko slúži, k čomu to slúži, či to má alebo nemá dočinenia s opakom pokory.
Preceňovanie, pod týmto pojmom nemám teraz na mysli preceňovanie tovaru v nejakom obchode s končiacim dátumom spotreby, hoci je pravda, že všetko sa dá dať do akéhosi logického súvisu, pokúsim sa to vysvetliť. To len na úvod.
Človek častokrát si je vedomý svojich schopností natoľko, že si dôveruje, je pevný teda vo svojich rozhodnutiach, že si nepripúšťa dopustenie nejakej chyby. Vcelku to môže byť cieľavedomosť, len problém je, pokiaľ človek pri nezdare je schopný presvedčiť daného človeka, že on to proste tak nemyslel, ako to urobil. Aj mne sa to totiž stalo, a to všetko za tým účelom, aby som zbytočne nevyvolal nejaký konflikt.
Niekedy je dobré preceniť sa v niečom, aby človek zistil, že keď niečo nedosiahnem, musím si zopakovať situáciu, teda pokúsiť sa o nejaké repete. Aby som v cieľavedomosti, ktorú som si stanovil naozaj niekedy sám sebe dokázal, že mám na niečo, čo som si myslel, že to nedosiahnem. Ľudská lenivosť je totižto veľmi zlý spoločník, ktorá spôsobuje v ľudskej spoločnosti priveľa zlého, z ktorého teda dobro logicky azda ťažko vzíde.
Kedysi som sa v článku, či môže dobro pôsobiť negatívne, niečo v zmysle, či sa dá dobrom robiť zlo, alebo zlom robiť dobro zamyslel nad tým, že teda toto všetko má za následok podceňovanie alebo preceňovanie situácii. Človek toľko niekedy pokúša, chce niekomu aj dobro dať. Lenže niekedy je to akosi opatrne, a niekedy je to práveže nasilu.
Ako by som povedal. Dobrorečiť. Chce niekomu naozaj spraviť to najlepšie, lenže nevie, či sa mu to oplatí, či neostane akýsi vyprahnutý, či nebude z toho všetkého napríklad extrémne sklamaný, a či tá jeho sklamanosť, nebude mať možno dlhotrvajúcu odozvu.
Napríklad pripraviť netradičnú kávu a miesto cukru tam nasype soľ, alebo pridá skazené mlieko, ktoré sa naozaj nedá piť, a neuvedomí si to. Aj mne sa to stalo. Nazdával som sa, že ešte ten pohár kávy by som sa pokúsil vypiť, ale samozrejme márne. Vylial som to všetko, a ani sa nepamätám, či som si spravil druhú kávu.
Na záver by som povedal, že je potrebné všetko brať s mierou, pokojom. Nech sa vám darí.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár