Samozrejme má to silný teologicko filozofický koncept, pretože inak sa to ani nedá vyjadriť. Nedá sa to vyjadriť v tom zmysle, že materialisticky založený človek, teda opak duchovna, má veľkú zložitosť v chápaní týchto pojmov, ktoré sa v samotnej podstate vzťahujú jednak na Boha, jednak na duchovné záležitosti, ktoré on zo svojho stredu a poznania systematicky vytláča.
Jestvuje veľa sporných bodov, ktoré sa celkom ľahko dajú dokázať.
Mnohé racionálne rozhodnutia vonkoncom nie sú racionálne, pretože my máme akési obmedzené myslenie. A taktiež naše myslenie je v každom prípade veľmi odlišné. Práve preto nenájdeme dvoch identicky zmýšľajúcich ľudí, ktorí sa nie že zhodnú, zhoda nie je v tom, že identicky myslíme, konáme a podobne, ale vedieme presne ten istý životný štýl nezávisle od seba, čo sa nedá.
Tak ako máme síce identické dvojičky, ale dá sa povedať, že jednému sa páči modrá farba, inému zas zelená, jeden má také záujmy, druhý má také, teda jedna vec je, ako človek je si podobný na základe akýchsi biologických čŕt, a vonkajšej podobnosti, a druhá vec, ako si je človek jednak blízky, a možno aj vzdialený a odlišný v myslení a chápaní istých potrieb, ktoré každý má z nás rozdielne.
Možno je to trochu komplikovaná myšlienka, ale predsa len. A práve to, že človek sa veľmi ťažko odosobňuje od niečoho, na čo jednak je navyknutý, čo sa mu možno stalo akousi zvykovou záležitosťou, od čoho možno pociťuje istú závislosť, čo možno spôsobilo jeho životný štandart, nový komfort, nové videnie a chápanie situácii, avšak, a to chcem zdôrazniť.
Že toto, čo človek nosí proste v sebe, nemusí nutne znamenať akúsi slobodu, pretože, asi som to viackrát vyjadril, že človek čím viackrát má na výber, čím väčší výber proste pred sebou má, tým viac sa môže za istých okolností cítiť zmätený, zneistený, možno začne myslieť a vysvetľovať si niektoré skutočnosti po svojom, zrazu cíti isté mantinely a prekážky, ktoré doposiaľ možno nikdy necítil, nikdy nad takou možnosťou možno ani neuvažoval, možno neuvažoval komplexne nad tým, žeby jestvovali aj iné možnosti, ktoré on pozná.
Možno si to vieme sprítomniť v rozličných vedomostných súťažiach a kvízoch, kde sa sčasu na čas vyskytne situácia, kedy pravdu môžu za istých okolností mať obaja, teda aj súťažiaci, ale zároveň aj tá daná relácia, ktorá ponúka nejaké tie klasické tri možnosti, a zrazu, ten súťažiaci proste príde s nejakou myšlienkou, akousi štvrtou tézou, s ktorou nik nepočítal, dostali sa takto do akýchsi rozpakov, a v podstate tie dve odpovede sú si v niečom odlišné, ale predsa podobné. Zrazu proste sa otvoria aj iné možnosti, než tie, čo si človek myslí.
A teda práve na základe tejto možno ošemetnej, nejasnej situácie jestvuje akýsi predpoklad, že jedna vec je, čo si myslíme, a druhá vec je, čo je realita, a niekedy tá realita, inakosť toho myslenia, ktoré zastávame my, nám v podstate nastaví akési pravdivé zrkadlo, ponúkne nám niečo nové, čo sme doposiaľ nepoznali, alebo jestvuje predpoklad, že to nové možno nechceme ani spoznať, pretože to viacmenej môže ísť proti nám z viacerých hľadísk. Je to možno proti nášmu akémusi svetonázoru, alebo to ide voči nejakému racionálnemu presvedčeniu, ktoré zastávame, alebo to možno ide proti nášmu náboženskému presvedčeniu ako takému, hoci tá druhá stránka to nemusí nutne myslieť v tom zlom slova zmysle, ako to ten dotyčný chápe.
Záverom chcem ešte povedať k tomu toľkoto. Teda tá skutočná sloboda nemusí nutne znamenať, že nie sme závislí od akéhokoľvek rozhodnutia, pretože človek podvedome denne je vystavený nejakým situáciám, ktoré si možno ani neuvedomuje, ale predsa musí povedať nejaké stanovisko, nejaké konkrétne rozhodnutie, ktoré udá konkrétnu trasu daného problému.
Niekedy to čovek koná podvedome, neuvedomuje si možno dôsledky alebo príčiny nejakého rozhodovacieho procesu, pretože ich veľmi nepokladá za niečo prioritné, a odsúva ich na vedľajšiu koľaj vo svojom rozhodovaní ako takom.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár