Každý rozumie od počiatku to, že keď zbadám na ulici staršieho človeka, môžem a je pekné sa mu pozdraviť, možno na niečo zdvorilostné popýtať, s prianím pekného dňa. Nám to relatívne môže byť jedno, avšak držím sa jednej zásady, že toho človeka to možno poteší. Mne nejde o to, či sa správame slušne, alebo hráme niekoho pred niekým. Ako sa hovorí, či človek hrá formu, alebo nie. Mne ide o to, že radšej budem počúvať múdrosti a skúsenosti niekoho staršieho, možno jeho zážitky z minulosti, z ktorých, ak boli dobré, pekné, alebo aj zlé, dokážem sa poučiť.
Dokážeme sa poučiť, a možno z niečoho takého dokážeme vyvodiť isté závery. napríklad v tom, že toto je alebo nie je pre mňa príklad hodný nasledovania, a zvyšok si zariadim podľa seba, či ma teda o nejakom opaku niekto presvedčí, alebo nepresvedčí.
Mnohí mladí dneška sú mimoriadne hákliví na posudzovanie ich konania, najmä vtedy, ak naozaj za sebou odviedli poctivú prácu, a stále napríklad ich niekto dokáže jednak kritizovať bez toho, aby vyzdvihli napríklad niektoré morálne kvality daného človeka. Je pri tom úplne jedno, či toho konkrétneho dotyčného človeka poznáme, je to nejaký známy, alebo ho nepoznáme, a teda je to pre nás v podstate cudzí človek. Nateraz je to prakticky jedno, ústredná tematika dneška je, či teda dokážeme vnímať v súčasnosti generačné a medzigeneračné rozdiely. Čo k tomu povedať.
Len pokiaľ nepoznáme dôkladne príbeh starého človeka, o ktorom konkrétne je reč, a tým pádom akým skutočne bol za mladi, lebo to nemáme možnosť ako spoznať, lebo v danom čase sme logicky, nežili, možno aj takým, že z neho by som si najradšej príklad nebral, to je o niečom inšom.
To že v generácii 60 rokov dozadu mladí nechodili v rifliach spustených pod riťou, nepočúvali hudbu na slúchadkách, nepostovali instagram a podobné technické vymoženosti je nutne dané dobou.
Aj mladí budú raz starí, to je pravda, ale aký bol svet za ich čias. Nakoľko nik ako taký, nie je bezúhonný, teda každý človek má niečo za sebou, v skratke a hrubých rysoch to takto opíšem, je teda dosť ťažko predpokladať, že všetko išlo podľa nejakých ružových predstáv. Ale dobrá správa.
Mnohým predsa len nechýba viera v Boha a hodnoty, ktoré sa vyznávajú, a vyznávať mali po generácie. A je úplne jedno, či niekto žil v devätnástom storočí, alebo žije súčasnosti. Teda sú isté zákonitosti, ktoré Pán Boh vtlačil ako nezmazateľnú pečať do každého človeka, ako individuálnej podstaty rozumovej prirodzenosti.
Ak mám apelovať na pána, ktorý povedal, že mladí zabúdajú, že aj oni raz budú starí, celkom s tým nesúhlasím. Beriete extrémne príklady. Uvediem približne čoho sa to konkrétne môže týkať.
V dnešnej dobe práveže niektorí, nie mnohí (to je ten značný rozdiel, pretože nedá sa niečo kvantifikovať ako tak) veľmi ochotne spolupracujú v ošetrovateľskom odbore ako ošetrovatelia.
Sám som to vykonával 4 roky, dnes sa venujem niečomu úplne inému profesijne, a môžem zodpovedne povedať a skonštatovať, že bola to mimoriadne psychicky náročná práca. Ešte asi 20 rokov dozadu táto práca bola doménou žien, dnes ešte stále dominujú v tejto profesii, ale konajú to aj muži. A vidieť človeka, ktorý sa roky stará o niekoho, kto sa o seba postarať nevie a dbá o neho, pričom prirodzene má aj iné záľuby, pretože život nemôže ohraničiť len na akúsi profesionálnu činnosť, ktorú robí, ale ako spomínam, má aj iné záľuby, ktoré sú podstatné pre jeho život, ktoré ho napĺňajú, a takto mu dávajú zmysel do jeho života.
Ešte jednu myšlienku by som chcel zdôrazniť a to takú, že predtým, ako sa budeme spoločne zamýšľať nad nejakým morálnym rozporom v konaní dobra alebo zla, alebo zanedbávaním dobrého a podobne, musíme sa nutne pozrieť do akejsi histórie daného človeka, čím sa napríklad venoval v mladosti, čím v nejakom strednom veku, a aký je celkovo jeho životný príbeh, čím si prešiel. Je nesporné, že oplýva mnoho dobrom, ktoré ho isto má na rozdávanie, a ako spomína múdre príslovie, čím viac dobra máš v sebe, a čím viacej ho rozdáš, tým viacej ti ostane.
A dávanie rozdávanie dobra, ale samozrejme aj prijímanie dobra v najrozmanitejšej podobe ako vieme je nezávislé od veku.
Záverom chcem povedať jednu nemejen dôležitý poznatok, čo sa tohoto priamo týka.
Pokiaľ dôsledne nepoznáme doterajší život niekoho konkrétneho, je zbytočné hrať na emócie.
Aj v dnešnej dobe plnej moderných výdobytkov a technického pokroku, o ktorom 2 generačný rozdiel nezažil, a ani už nezažije, pretože v jeseni života mu je to prakticky k ničomu a nepoužiteľné, celkom isto nesmieme zabúdať na to, že aj dnes sú, žiaľ, ľudia, ktorí sú reálne chudobní.
Žijú skutočne na okraji spoločnosti. Charakteristickou vlastnosťou pri konštatovaní života pred nejakými 80 rokmi dozadu bolo to, alebo posudzovania medzigeneračných rozdielom je približne v tom, že všetci (kvantifikujem) ľudia si boli rovní, všetci užívali jedno a to isté, a rozdiel v majetku sa delil na to, či niekto vlastnil dve kravy s malým statkom, alebo vlastnil o niekoľko metrov väčšiu záhradu, kde si mohol, logicky viac dopestovať, ako ten, kto mal alebo dostal menší výmer.
Posledná vec čo chcem povedať je to, že. Dnes je žiaľ tak enormne a extrémny priepastný rozdiel medzi dnešnou generáciou, že si to staršia generácia nedokáže už predstaviť. o opaku ma nepresvedčí nikto.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár