tep stúpa.
bolesť suší
láska skúpa.
Myšlienkami som sa vrátil do noci,
čas sa pohyboval niekde okolo polnoci.
Vysedával som si v lese,
pri ohni, ktorý už ledva horel.
Keď v tom, náhle som zbystrel.
Stretol som ju, aj ostatné decká.
Vracali sa z lesa, kde sa všetci boja.
Sadla si vedľa mňa,
privinula sa ku mne.
Netušil som, že jej dotyk.
Sa mi pripomínať bude.
A tak to bolo dávno,
síce len pred pár dňami.
Nerozumiem. Prečo?
Dívam sa na to s okuliarmi.
Nevidím príčinu prečo plakať,
neviem čo už mám vlastne čakať.
Držať v sebe smútok,
smiať sa, plakať?
Chcem obe,
neviem však prestať.
Myslieť na ten oheň.
Plamenný dotyk na koži mojej.
Ehm, nerozumiem.
Veď snáď to už nikdy také (ne)bude.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
antifunebracka
21. 8.augusta 2012 17:20
roboooooo vrat sa k proze a daj zbohom poze
Napíš svoj komentár