Tento blog venujem osobe, ktorá si ho pravdepodobne nikdy neprečíta. Nie preto, že by nemala prostriedky na to, ale skôr preto, že sa k tomu nemá ako dostať. Tak snáď pochopíš, že je to o tebe a že ti ďakujem, za všetko, čo si ma naučil. A to si ma ani nepoznal...



Step by step,
heart to heart,
left right left,
we all fall down,
like toy soldiers.

Ten človek,
tá osoba.
Tichý trpiteľ,
v kútiku svojej,
zlatistej duše,
plnej smútku
a utrpenia.

Pomáha a radí,
tvorí skutky,
sťa žičlivého
obra,
tvora bez
neochoty.

Tvor tvorí,
neživorí.
Miluje,
ako vraví.

Priamosť citov,
prázdnych komôr,
zapĺňa láskou,
dobromyseľnosťou.
Tvorí lepidlo,
ktoré zlepí všetko,
pomocou času,
svojej osoby,
a lásky,
bez záväzku.

Hľa, anjel.
Bez krídiel,
Tvárou srší,
pomoc v núdzi,
ľudí druží.

Ten anjel bez krídiel,
lietanie miluje,
je to jeho vášeň.
A za ním letia,
všetky jeho básne,
ktoré tvoria životy,
každého z nás dokopy.

 Blog
Komentuj

6 komentov k blogu

1 
fotka
smajdalf  4. 2. 2012 00:53
Vastíček, keď raz budem veľký, budem ako ty...
2 
fotka
vast  4. 2. 2012 00:56
@smajdalf a to si ako myslel, moj? Preco?
3 
fotka
smajdalf  4. 2. 2012 00:57
Pretože chcem vedieť tak krásne písať...
4 
fotka
vast  4. 2. 2012 01:00
@smajdalf Nebyť ľudí okolo mňa, citov, ktoré v sebe mám a myšlienok, ktoré mi nedajú spávať som nula. V mobile mám asi trilión poznámok, ktoré raz spíšem a spojím do niečoho veľkého.
5 
fotka
tiana  4. 2. 2012 01:06
proste krása! nemám slov....
6 
fotka
nessiee  4. 2. 2012 11:18
no words need.
Napíš svoj komentár