A pritom vôbec nejde o moje snehovo-ľadové excesy či podobné veci (Áno, aj dnes som sa zrúbal na zľadovatelom chodníku, ale tentokrát úplne nezavinene, niekedy je beloba zľadovatelej časti chodníka veľmi zavádzajúca) ... Mimochodom zvuk praskajúceho ľadu odhádzanom na okraji chodníka pri dupaní po ňom je úžasný ...
Ide o cestu autobusom domov ... Nepodarilo sa mi po telesnej stihnúť optimálny MHD spoj ... A napriek tomu, že sa to zdá byť bezpredmetným tak nebolo ... Prišiel som na stanicu a zasa raz som sa postavil do dlhočizného radu, ktorý sa pod schodami všelijako krútil ... Za mnou sa nato objavil nejaký mladík a vytiahol cigaretu ... Samozrejme, že sa vo mne vplyvom toho miešali všetky možné pocity, tak som sa ho spýtal, či si nemôže zapáliť niekde inde, ďalej, na čo zareagoval len zvláštnym pohľadom ... Na následné upozornenie, že za to môže dostať brutálnu pokutu mi dal najkonštruktívnejšiu možnú odpoveď - "V pohode" ... (Asi sa nedá opísať ako neskutočne by ma v tej chvíli potešil párik policajtov blížiacich sa k nemu) ... No, po tom ako sa mi pri nastupovaní podarilo pekne do niekoho vraziť a zhodiť peniaze pod autobus, spod ktorého som tú až jednu mincu našťastie rýchlo vylovil som nastúpil ...
Neskutočné šťastie! Bol som prvý cestujúci na pohľad odkázaný na státie ... Posunul som sa na koniec vozidla, kde som zbadal bývalú spolužiačku, s ktorou som sa, kým sa autobus rozbehol, trocha porozprával o škole, skúškach ... (Hej, hej, obligátne klišé, čo narobím, asi predsa nie som až tak ortodoxný bojovník proti tomu...)
Po rozbehnutí sa autobusu na mňa začali prichádzať tendencie chcenia odložiť si hlavu na nejaký podstavec ... Žiadny nebol k dispozícii ... Tak som začal skúšať všetky možné polohy zahŕňajúce hlavu opretú o ruku držiacu sa v horizontálnom smere sa tiahnucej tyče ... Začal som to státie brať ako výzvu, ešte nikdy (z dvoch predošlých pokusov) som to státie po telesnej nevydržal a v týchto prípadoch som si sadol na ruksak v uličke ... Teraz som sa držal obstojne, ale musel som často meniť rozostavenie nôh, ktoré prestávali poslúchať ... Veril som si ...
V tom sa na mňa pozrel človek sediaci na sedadle v predposlednom rade, hneď pri mne a spustil: "Sadni si sem" (???!!!) ... Mal tak 25-35, nevedel som či mu mám tykať alebo vykať. (áno, presne nad takýmito blbosťami ja rozmýšľam ... Je to smutné ) S prekvapeným úsmevom na tvári, som odvetil, že v pohode, seďte ... No o pár minút ujčík ukázal, že si trvá na svojom a chcel, aby som si sadol ... Na druhý raz som neodmietol a spýtal som sa ho, či tak strašne po tom státí túži ... Po chvíli si sadol na zem, (Na schodík na konci autobusu) povedal som mu nech si sadne, nechcel, rovnako ani druhý raz ... Tak som mu aspoň ponúkol cukrík, zareagoval odmietavo, ale za okamih sa spýtal "máš tuhý cukrík?" (čo mi musel pre moju hluchotu dvakrát zopakovať ... Až teraz ma napadlo, že tým mohol myslieť aj mentolovo tuhý ) Podal som mu jeden, aj druhý, ten už však odmietol ... Poručil mi, nech mu pripomeniem keď budeme pri Lehote, alebo pri Kyneku ... Samozrejme, že ja neviem, kde už nejaká Lehota či Kynek bude, čo ja poznám okolie, prípadne súčasti Nitry? ... Nie!
Človek sediaci vedľa bol roztiahnutý, nemohol som nájsť pohodlnú polohu, hlava sa mi váľala náhodne na rôzne strany ... Váľala sa, váľala, ... Váľala ... S očami jednostaj otvorenými ... Vpravo, vľavo, vpravo, vľavo, vpravo ............... Vľavo, otvorené oči spozorovali prekvapivú situáciu - Ujčík zmizol (druhé ???!!!, tentoraz ešte intenzívnejšie) ... Na konci autobusu bola polmetrová medzera ... Kam zmizol? Samozrejme, nikde okolo nesedel, koniec-koncov, musel by niekomu na kolenách ... Smerom dozadu nemal ísť kam, jediná možnosť bola predrať sa uličkou dopredu ... V preplnenom autobuse, vyhodnocujúc možnosti, im vyšlo, že je to nepravdepodobné, blížiace sa nemožnosti, aspoň bez stonania ľudí, okolo ktorých by musel prejsť ... Medzi zhruba desiatimi ľuďmi v uličke najbližšie ku mne sa nenachádzal, ďalej som dobre nevidel ... Pri vystupovaní som ho zasa nezočil ...
Kde sa potratil? ...... Mne z toho šibe! Áno, z takejto blbosti!
Skutočný príbeh
20 komentov k blogu
2
Predtým? Nemal kde, autobus stál len v Nitre
Potom? Neviem, nevidel som ho ...
Potom? Neviem, nevidel som ho ...
6
čo si zadrichmal? mikrospánok, alebo forse... asi máš halucinácie
8
Ale mám ten obal od cukríka, čo mi podal naspäť, pozriem, či tam nie je nejaká ektoplazma
9
A vieš kto za toto celé môže?!
Pochopiteľne telesná resp. telocvikár
A že ja som zaujatá Všetky cesty vedú k nim!
Pochopiteľne telesná resp. telocvikár
A že ja som zaujatá Všetky cesty vedú k nim!
10
ALE..
Načo ti povedal aby si mu pripomenul, keď budete pri Lehote alebo pri Kyneku, keď autobus stál len v Nitre?
(alebo dobre, možno som to nepochopila)
Toto napíš do Brava
Načo ti povedal aby si mu pripomenul, keď budete pri Lehote alebo pri Kyneku, keď autobus stál len v Nitre?
(alebo dobre, možno som to nepochopila)
Toto napíš do Brava
11
Hej, telocvikár, eśte na začiatku sme naňho museli aspoň 10 minút čakať, mamls je to ...
Ja neviem, možno to z neho hovoril ten alkohol, ktorý som z neho cítil ... Ale ja som veľmi zlý alkoholocítič, takže to vlastne mohlo byť aj niečo iné ...
Ja neviem, možno to z neho hovoril ten alkohol, ktorý som z neho cítil ... Ale ja som veľmi zlý alkoholocítič, takže to vlastne mohlo byť aj niečo iné ...
12
Ja to padanie stále nechápem... ale ten praskajúci ľad viem pochopiť viac než dobre
Ale hlavne ma zaujalo - to už človek musí vyzerať dobre zničene keď ho ponúkajú sadnúť si
A k zmiznutiu mi napadli dve možnosti:
Verzia č.1: Nemohol mať tiež tú schopnosť nenápadnosti ako ja, alebo ju nemohol nejako na diaľku na chvíľu chytiť?
Verzia č.2: Kým si driemal, on využil kontakty so šoférom a nechal sa vyhodiť pri tej Lehote alebo Kyneku, niekde len tak mimo akejkoľvek zastávky
Ale hlavne ma zaujalo - to už človek musí vyzerať dobre zničene keď ho ponúkajú sadnúť si
A k zmiznutiu mi napadli dve možnosti:
Verzia č.1: Nemohol mať tiež tú schopnosť nenápadnosti ako ja, alebo ju nemohol nejako na diaľku na chvíľu chytiť?
Verzia č.2: Kým si driemal, on využil kontakty so šoférom a nechal sa vyhodiť pri tej Lehote alebo Kyneku, niekde len tak mimo akejkoľvek zastávky
13
@12
Aľe nieee, autobus nestál, tak nevnímať som nemohol, aby som si toto nevšimol ...
Ja mám asi zasa špeciálnu schopnosť vyzerať zničene Hlavne pri státí po telesnej
No, ale na to by potreboval schopnosť úplnej neviditeľnosti ...
A ty máš akože takú dobrú rovnováhu? ... No veď to sa otestuje
Aľe nieee, autobus nestál, tak nevnímať som nemohol, aby som si toto nevšimol ...
Ja mám asi zasa špeciálnu schopnosť vyzerať zničene Hlavne pri státí po telesnej
No, ale na to by potreboval schopnosť úplnej neviditeľnosti ...
A ty máš akože takú dobrú rovnováhu? ... No veď to sa otestuje
14
Tak potom moju schopnosť nenápadnosti ešte viac zdokonalil
Mám sa začať báť keď neviem ako to chceš testovať?
Mám sa začať báť keď neviem ako to chceš testovať?
18
Upozorňujem na fakt, že to je implikácia, nie ekvivalencia teda opak (že zo všetkej nevedomosti vyplýva strach) platiť nemusí
19
Výrokovú logiku snáď zatiaľ spracovávam na akceptovateľnej úrovni
Veď, predsa všetok môj strach musí plynúť z nejakej tej nevedomosti
Bolo by na mieste nájsť ju a prinajmenšom zmierniť jej rozsah
Veď, predsa všetok môj strach musí plynúť z nejakej tej nevedomosti
Bolo by na mieste nájsť ju a prinajmenšom zmierniť jej rozsah
20
kokos dobre
no, podla mna preto sa pytal, ci mas tuhy cukrik, lebo fakt bol duch. len neviem, ci by mu uskodil tuhy, alebo nie tuhy...neviem aky vlastne chcel. ale nie, sradnujem. dobry, ze?
paci sa mi, ako sa priznavas k vlastnej nechcenej konvencnosti a ako ta to sere ja som tiez taky. a riesit tykat/vykat to je tiez moja salka kavy
no, podla mna preto sa pytal, ci mas tuhy cukrik, lebo fakt bol duch. len neviem, ci by mu uskodil tuhy, alebo nie tuhy...neviem aky vlastne chcel. ale nie, sradnujem. dobry, ze?
paci sa mi, ako sa priznavas k vlastnej nechcenej konvencnosti a ako ta to sere ja som tiez taky. a riesit tykat/vykat to je tiez moja salka kavy
Napíš svoj komentár
- 1 Mixelle: Milan a Zuzana alebo ako som sa stala strážcom tajomstva
- 2 Hovado: Čo ma napĺňa.
- 3 Hovado: O chuti
- 1 Mahmut: Duchovná výstraha pred vojnou v Európe! Ako jej zabrániť?
- 2 Derimax3: Prehovor do duše
- 3 Mixelle: Milan a Zuzana alebo ako som sa stala strážcom tajomstva
- 4 Hovado: Čo ma napĺňa.
- 5 Hovado: O chuti
- 1 Soyastream: Novembrová
- 2 Dezolat: Teal a jeho sen o písaní
- 3 Mahmut: O tých, ktorí na zemi zostanú a tých, ktorí z nej musia odísť
- 4 Hovado: Opäť som späť
- 5 Tomasveres: Motivácia je nezmysel
- 6 Mixelle: Agáta
- 7 Protiuder22: Oheň
- 8 Hovado: Spomienky
- 9 Hovado: Každé bláznovstvo, 3 dni trvá
- 10 Hovado: Psychoterapia
ale nie.. nevystúpil?