Valčekový kripel

Píšem. Celý deň. Úplne od rána. Maily, smsky, maily, pohľady späť, píšem prípravu miniprojektu a akože prepisujem rozhovor (ale ten francúzsky prízvuk v angličtine je po mojej dvojročnej praxi stále ťažkým problémom). Celý deň som presedela zas za kompom a hrbila sa jak ťava. A ešte aj smädná som ako hrbatá. Potrebujem si vyventilovať to napätie v prstoch. Zasa ma začínajú bolieť články prstov, píšem až podivne plynule a takmer bez chýb, čo sa mi nestáva.

Určite sa ráno zobudím a budem mať celé články prstov napuchnuté. Ale nevyrovnám sa kolegom. Momentálne je naša kancelária plná kriplov. Jeden má taký výron na nohe, že modrinu má až do polovice lýtka. Druhý chodí k lekárke dávať si vyškrabávať hnis zo spálených kolien(MŇAM! ! ), tretí je zaľúbený a štvrtý je permanentne bledý jak stena. A ja mám vedľa kolena modrinu, lebo ma Paľko zo samotnej vesmírnej lásky hodil na stôl. A potom na zem. A potom na Janku.Články prstov tu zohrávajú významnú rolu, lebo hoci prstene nenosím, pretože okusujem aj tie, ruky mám ťažké a ja musím nájsť Pestovateľskú. No, neviem, ako to pôjde s valčekovytými prstami. Veď kto sa už kedy cítil dobre ako valček. Jedine ak, môj vankúšik valček, ktorý je len úbohá napodobenina pravalčeka, ktorý so mnou vyrastal a neskôr sa rozpadol.

Keby som teraz mala svoj pravalček, určite by ma nechceli tí ujovia zneužiť. Pretože pri mojom fyzickom aj psychickom permanentnom vyčerpaní, ktor si jednoducho nepripúšťam spolu s teplom k telu, nezvládnem ich tri hromové hlasy. Ale oni to dokážu. Sú traja a jedno malinké. Malinké len sedí a kuká, velikí majú prísne pohľady a veľké svaly.Pravalček totiž dával svojimi farbami žltú sebaistotu, zelený kľud a oranžové teplo. A potom som z neho vycicala všetku energiu a on zomrel. Tak je odložený pod posteľou a sype sa z neho molitan. Vlastne sa mi rozkladá pred očami. Ale ja som sa s tým už celkom zmierila.

Možno by som mohla raz nepovysávať tie kúsky, ktoré z neho padajú, ale schovať si ich do tašky a potom im ich tajne hodiť do piva. Nadrobený molitan v pive, veď to je úplne ako východoeurópske Moloko! Možno by sa im žalúdky naplnili rozpínavou penou mierne sračkovej farby.Je v nej trochu fádnej hnedej, trochu teplej oranžovej a veselej žltej. Dalo by sa s nimi ľahšie rozprávať a keďže by im príjemný molitan urobil v žalúdkoch mäkkučko. Mali by vlastne postel v tele a to nemôže byť nič zlé. Trochu by sa tým priblížili ženám a dokázali by ma lepšie pochopiť. Tá veta je donebavolajúce klamstvo.

Kiežby som mala svoj farebný pravalček namiesto drog a nepadali by mi vlasy do očí.





Ten obrázok mi vnukol diabolský molitanový plán. Nejako vykľučkujem.

Neboj sa, krávo

 Denník

6 0 0 0 0

Komentuj

4 komenty k blogu