Ľudia sa často šťažujú aký majú ťažký život, koľko im toho osud nadelil. Mali by sa zamyslieť nad tým, že mnoho iných ľudí, keď nie na Slovensku, niekde inde na svete, majú väčšie a závažnejšie problémy ako oni. Ako teraz...
Na Haiti sa udiala katastrofa a koľko ľudí tam poslalo peniaze, pomodlilo sa za tých ľudí, alebo venovali aspoň minútu svojho času na spomienku na mŕtvych? Skoro nikto. Každý rieši svoje problémy a áno, sú svojim spôsobom závažné ale ako prišli, odídu. Časom ich vyriešime. Väčšinu z nich sme si spôsobili samy tak čo? "Čo si navarili, to si aj zjedia." Ale čo tí ubohí ľudia ktorí za nič nemôžu? Prečo musel zomrieť človek ktorý možno párkrát nezaplatil pokutu alebo nájomné? Alebo sa nemodlí pravidelne či nenavštevuje kostol? Je to snáď dôvod zomrieť? Alebo zažiť niečo horšie, smrť blízkeho? Prečo musia trpieť tí nevinní ľudia a my ostatní iba hodíme rukou a kráčame vlastnou cestou.

Neviem, možno tento môj článok je úplne odveci, možno som ja celý odveci, ale viem, že ak sa tento svet nespamätá, ak naďalej budú trpieť nevinní a my ostatní sa budeme trápiť kvôli blbým veciam ako to, čo budem mať na večeru, čo kúpim frajerovi na narodky alebo, že sa mám do školy učiť a písomku, tento svet skončí záhubou. Použijem vetu nejakého slávneho- Ak si nepomôžeme sami, kto nám pomôže?-To naozaj neviem. Sme ľudia, nech sme akýkoľvek. Stále sme živí a zaslúžime si žiť. Mali by sme si to uvedomiť.

Mali by sme si uvedomiť ako sa správame nie len k ľudom, ale aj k prírode. K nášmu domovu. Ignorujeme ju a v tom horšom prípade ničíme. Zabúdame, že ak nebude jej, nebude ničoho. Zem je náš jediný domov, aspoň zatiaľ. Príroda sa nás už pokúša varovať pomocou prírodných katastrof, no my sa nepoučíme a ideme ďalej, nemysliac na dôsledky. Nevieme si predstaviť ako raz skončíme a to je najhoršie. Keby môžme vidieť do budúcnosti, keby aspoň na sekundu vidíme, čo s nami bude, všetko by bolo inak. Aj ľudia. Tí hlavne. Mali by sme pochopiť, že príroda nám to vráti dvojnásobne a nebude tu naveky. My nebudeme mať naveky čo dýchať, či z čoho ťažiť. Škoda, že to pochopíme až neskoro.

My sami si budeme záhubou. Raz všetci skončíme v pekle za samovraždu....

 Blog
Komentuj
 fotka
tooriginal  5. 3. 2010 21:43
Možno je to úplne odveci, ale cítila som, že to sem musím dať
 fotka
zebystaleja  6. 3. 2010 19:54
Hmm, ale ľudom nevyhovieš, nech chceš akokoľvek pomôcť...oni si budú aj tak húsť svoje...ale je skvelé, že aspoň zopár ľudí sa cíti
Napíš svoj komentár