V Afrike sa bude vyrábať elektrina, ktorá pojde na Slovensko..... koment...
Komentuj
14 komentov
2
4
@instrucciones @2
Podla toho videa, by prenos elektriny ktorý by pokryl celú spotrebu Europy, z Maroka do Spanielska, stál 9 miliárd eur.... to nie je veľa.
Zober si to tak, že Europa ročne spotrebuje 2,7 bilionov Kwh. Výroba solárnej elektriny by v Afrike bola lacnejšia o 10 centov na 1 Kwh. To by znamenalo že Europa by IBA za 1 rok ušetrila 270 miliárd eur !!!
A to je mnohonásobne viac než 9 miliárd za stavbu infraštruktúry
Podla toho videa, by prenos elektriny ktorý by pokryl celú spotrebu Europy, z Maroka do Spanielska, stál 9 miliárd eur.... to nie je veľa.
Zober si to tak, že Europa ročne spotrebuje 2,7 bilionov Kwh. Výroba solárnej elektriny by v Afrike bola lacnejšia o 10 centov na 1 Kwh. To by znamenalo že Europa by IBA za 1 rok ušetrila 270 miliárd eur !!!
A to je mnohonásobne viac než 9 miliárd za stavbu infraštruktúry
5
Ja ti k tomu napíšem svoj vlastný plán šetrenia zdrojov :
Greendeal je nezmysel, globálne oteplovanie má viac pozitív ako negatív. V tomto článku vypíšem pozitíva globálneho otepľovania a ukážem prečo má viac + ako -
Pozitíva globálneho otepľovania
1 : Zvýšenie teploty severnej pologule - menšie náklady na vykurovanie. Znižujú sa aj náklady na ohrev vody, ak je vonku teplejšie počasie aj voda v rieke je teplejšia, a stačí menej energie na jej ohratie.
__________
2 : Predĺženie poľnohospodárskej sezóny v chladnejších regiónoch = zvýši sa množstvo plodín
Viac CO2 v ovzduší podporuje bujnejší rast rastlín/plodín = zvýši sa množstvo plodín
__________
3 : Roztopením permafrostu na severe sa sprístupní a zjednoduchší ťažba surovín na severe.
Roztopí sa permafrost na severnej pologule = uvoľnia sa nové predtým zamrznuté územia na severe = zvýši množstvo polí = zvýši sa množstvo plodín
____________
4 : Rozšírenie lesov v chladných oblastiach. Nárast teplôt môže umožniť rozširovanie lesov v oblastiach, ktoré sú momentálne príliš chladné pre lesné ekosystémy.
Vyššie CO2 podporuje aj vyšší rast lesov, prevažne tých ktoré sa pravidelne zavlažujú a hnoja. Pri 0,1% CO2 v ovzduší by sa množstvo dreviny na 1 strom mohlo zvýšiť až o 25%, pokiaľ zostane množstvo hnojiva a vody nezmenené, čiže predovšetkým u stromoch ktoré sa človekom zavlažujú a hnoja pre rast.
_____________
5 : Teplejšie počasie uľahčí stavebníctvo. V teplejšej klíme stačí stavať obydlia s tenšou šírkou muriva a menšou izoláciou, s lahšími strešnými krytinami. Ušetrenie na nákladov v stavebníctve budú obrovské.
____________
6 : Teplejšie počasie prinesie menej vírusových, bakteriálnych ochorení, keďže tieto ochorenia sa v teple ťažšie prenášajú. V teplejšom počasí majú ľudia tiež menej depresií, je dokázané, že na jar/leto je oveľa menej depresií a psychických chorob - nižšie náklady na liečbu psychiatrických chorob. V krajinách s teplým počasím a s viacej slnečných dní klesá množstvo ľudí s nedostatkom vitamínu D - menšie náklady na liečbu.
____________
7 : Zlepšenie podmienok pre morskú dopravu. Roztopenie ľadu v Arktíde môže otvoriť nové námorné trasy, ktoré uľahčia medzinárodný obchod a znížia náklady na dopravu.
____________
8 : Zníženie zimných úmrtí. Miernejšie zimy môžu znížiť počet úmrtí spôsobených extrémnym chladom, čo by mohlo mať pozitívny vplyv na verejné zdravie.
_____________
9 : Zvýšená dostupnosť pitnej vody v niektorých regiónoch. V niektorých oblastiach môže globálne oteplovanie viesť k zmene zrážok a roztopeniu ľadovcov, čím sa zvýši dostupnosť vody v určitých regiónoch.
____________
10 : Rozšírenie možností pre využívanie solárnej energie. S dlhšími a slnečnejšími dňami môže byť možné získať viac energie zo slnečného žiarenia, čo môže podporiť solárnu energetiku a zvýšiť množstvo vyprodukovanej elektriny. Viac slnečných dní môže znížiť náklady na osvetlenie. Viac slnečných dní ako už bolo povedané vedie k vyššiemu výkonu solárnych panelov, k vyššej výroby elektriny, a tým pádom aj menších nákladov na výrobu umelého jedla z laboratória, keďže elektrina je jeden z prvkov, ktoré slúžia na výrobu umelého jedla (elektrina sa využíva na elektrolýzu vody, a získanie vodíka z vody).
____________
11 : – S menším množstvom snehu a ľadu v mestách sa môžu znížiť náklady na zimné údržby ciest a verejných priestranstiev. Menej práce s odhadzovaním snehu na záhradach, menej pádov na šmykľavých zľadovatených chodníkoch, menej nehôd aút na cestách, menej rozbitých ciest vplyvom ľadu (ľad ničí cesty) menej prepadnutých striech vplyvom snehovej nádielky.
____________
12 : Vďaka otepľovaniu stačí menej zimného oblečenia.
_____________
13 : Ropa/plyn/uhlie aj keď generujú emisie, sú dnes najlacnejšou variantou, ak by sme mali nahradiť celosvetovú výrobu plynu, elektriny, benzínu potrebovali by sme 21000 jadrových elektrární (aktuálny počet 416, nárast množstva elektrární nesie aj bezpečnostné riziká = väčšia pravdepodobnosť, že niektorá z nich vybuchne), alebo 417 miliárd solárnych panelov (aktuálny počet niekoľko miliárd), alebo 18 miliónov turbín o výkone 3MW ( aktuálny počet 1,17 milióna), alebo 76000 veľkých vodných elektrární (aktuálny počet 1000-1500). Okrem výstavby by bola potrebná ďaľšia výstavba elektrických káblov, a elektrických kotlov pre domácnosti a priemysel. Náklady by boli obrovské, a obyvateľstvo by si muselo riadne utiahnúť opasky aby toto zadotovalo. Plný prechod na obnoviteľné zdroje by významne znížil životnú úroveň obyvateľstva. Bolo by to nielen veľmi drahé, ale vyžadovalo by si to aj veľké množstvo pracovnej sily, a svet už teraz vplyvom starnúcej populácie trpí nedostatkom pracovnej sily, rýchla výstavba obnoviteľných zdrojov by vyžadovala veľké množstvo pracovnej sily, a ešte viac zhoršila množstvo pracovníkov v iných sektoroch. Ale ani pri týchto škrtoch by sa stále nedosiahli 0 emisie. Stále by vznikali emisie z odlesnovania, z kravských a živočíšnych prdov, zo skladovania odpadu, z hnojív a a pôdnej činnosti, z výroby chemikálii ktoré vyžadujú výrobu z uhlíka, Plasty a syntetické chemikálie, ktoré uvoľňujú CO₂ pri výrobe. Solárne panely,veterné turbíny, jadrové elektrárne, vodné priehrady nemajú večnú životnosť ale po čase by sa museli vyrábať nové a nové, materiály z ktorých sú vyrobené ako kremík, hliník, sklo, meď,oceľ, betón, Ich ťažba a spracovanie spotrebúva energiu a produkuje CO₂. Medzi emisie ktoré by nezmizli patrí tiež vydychovaný vzduch, jeden človek ročne vydýchne okolo 360 kg CO2 do atmosféry. Emisie by sa síce podarilo znížiť možno až o 70%, ale 30% emisií by vznikalo stále. Množstvo emisií by stačilo len na to aby nedochádzalo k dalšiemu zvyšovaniu CO2 v atmosfére (30% CO2 dokáže ešte príroda pohltiť), ale nepomohlo by to k znižovaniu CO2 z atmosféry, na to by bolo treba emisie výrazne pod 30%. Prechod na obnoviteľné zdroje teda je možný, ale bol by veľmi drahý a trvalo by desiatky rokov dokiaľ by sa celá táto infraštruktúra vystavala a teda až v rokoch 2050-2060 by sa zabránilo k zvyšovaniu CO2 v atmosfére.
Náklady by však boli obrovské. Len Európu bude stáť prestavba 1 bilión eur ročne, po dobu 25 rokov, čiže 25 biliónov eur. Európa pritom produkuje len 8% svetových emisií, prestavba celosvetovej energetiky by teda stále 12 násobok, čiže 12 biliónov eur ročne, a 300 biliónov eur za 25 rokov !!!
_______________
14 : 50% emisií tvorí Čína, USA, Rusko, teda autoritatívne mocenské režimy. Ak by Európa chcela ísť cestou Green Dealu, stali by sme sa bytostne závislými od týchto 3 štátov, lebo bez nich by celý Green Deal padol. Tieto štáty by potom mohli presadzovať politický a ekonomický nátlak na Európu, a vyhrážať sa Green Dealom - ak neurobíte to čo chceme, odstúpime od parížskej dohody, ba emisie ešte viac zvýšime.
Negatíva globálneho otepľovania :
1 : 1️⃣ Stúpajúca hladina morí
Pokiaľ by sme s otepľovaním nič nespravili, hladina do roku 2100 by sa zvýšila o 1 meter. To nie je nič strašné, stačí pri pobreží postaviť meter vysoký múr (Holandsko už má tento múr postavený). Pokiaľ s otepľovaním niečo robiť budeme, ale len veľmi pomaly (rýchlosť prestavby na eko zdroje 1% ročne) nárast hladiny bude ešte menší - cca 0,6 metra.
_____________
2 : 2️⃣ Zvýšené teploty v mestách.
Riešenie by mohlo byť nasledovné : Menej betonu, viac zelene, zelen na steny budov, farbenie striech a budov na bielo (biela odráža teplo). Zavlažovacie systémy na strechách budov rozprašujúce vodu počas teplých dní (obrázok dole). Veľa vysokých slnečníkov v meste slúžiacich na tienenie (obrázok dole).
3 : Nedostatok pitnej vody. Vysychajúce rieky a jazera, zmeny zrážok a zásob podzemnej vody.
Vody je stále rovnako, ona neuniká do vesmíru, mení sa len jej rozloženie, niekde je jej viac, inde menej. Treba viacej vody odchytávať z potokov a z riek, lebo 99,9% vody ktorá padne vo forme dáždov sa dostane do rieky a potom táto voda sa odleje do mora. Stačí vyhlbiť viacero uzavretých veľkých jám a do nich presmerovať vodu z niektorých potokov. Tým sa docieli toho, že sa zachytí viacej dáždovej vody bez toho aby sa dostala naspeť do mora.
_____________
4 : Suché a horúce podmienky zvyšujú pravdepodobnosť lesných požiarov.
Áno, práve preto treba cez leto zvýšiť množstvo hasišov, hasičských nástrojov aby sa ohen podarilo skor lokalizovať a uhasiť.
5 : Nedostatok uhlia, plynu, ropy ?
Niektorí ekoaktivisti síce priznávajú, že otepľovanie nepredstavuje problém, ale poukazujú na nedostatok ropy, plynu, uhlia, takže ich nahradenie obnoviteľnými zdrojmi je podľa nich nevyhnutné. Avšak čísla sú také, že zásoby uhlia máme až na 200 rokov, plyn máme až na 64 rokov, avšak v prípade, že sa severná pologuľa vplyvom otepľovania začne otepľovať, spotreba plynu sa zníži, a zásoby sa tak predĺžia aj na 80-100 rokov. Ropy máme síce len na 41 rokov, ale vplyvom otepľovania sa uvoľní veľa priestoru na severe na ktorých sa môže začať s pestovaním repky olejnej na výrobu bio nafty. Repka môže pokryť 20% ropnej spotreby, 15% zostane pre elektromobily, 15% pre LPG plyn (plynu bude vplyvom otepľovania prebytok) a pre ropu 50%, v takom prípade sa nám zásoby ropy predĺžia na 82 rokov, pravdepodobne aj dlhšie ak rátame, že veda pôjde dopredu, vyrobí úspornejšie autá, ľudia budú vplyvom teplejšieho počasia (teplejšie počasie viac ľudí motivuje cestovať bez auta) viac chodiť peši/MHD.
Raz nastane doba kedy dôjde ropa, plyn, uhlie, ale nebude tak skorej než za 100 rokov. Prechod na alternatívne zdroje teda stačí, ak bude rýchlosťou 1% ročne, ale určite nie skokovo 10% ročne ako navrhuje green deal, to by viedlo ku kolapsu ekonomík a nedostatku pracovnej sily.
6 : Pomáha otepľovanie úrode alebo škodí ?
Aby sme na túto otázku odpovedali, musíme zvážiť prínosy otepľovania na úrodu a aj jeho negatíva.
Čo ovplyvňuje veľkosť svetovej úrody, je to :
1 : Množstvo CO2 v ovzduší / 2 : Množstvo slnečného svitu / 3 : Dĺžka vegetácie / 4: Hnojivá / 5 : Výkyvy teplôt, suchá, škodci
1 : Množstvo CO2 v ovzduší
Ako vidíme z tabuľky, pri zvyšovaní CO2 v ovzduší, pokiaľ zostanú iné podmienky nezmienené, má CO2 hnojivý efekt. Koncentrácia 0,1% CO2, čo bude hodnota v roku 2100 ak s emisiami nespravíme nič, dokáže zvyšovať úrodu o 10-60% v závislosti od druhu plodiny, v porovnaní s množstvom CO2 0,028%, čo je hodnota za ktorú lobujú eko aktivisti.
2 : Množstvo slnečného svitu
Ako vidíme z tabuľky, zvyšovanie slnečného svitu zvyšuje úrodu o 5-40%. Otepľovanie vplýva na zvyšovanie slnečných dní. Otepľovanie spôsobuje to, že je menej pravidelnosti. Dakedy pršalo 10 dní do mesiaca, tak že 10 mierných dáždivých dní. Teraz pri otepľovaní síce naprší rovnako veľa, cca rovnaký objem, ale mení sa intenzita. Už neprší 10 dní do mesiaca, ale len 5 dní do mesiaca ale silno. 5 dní silných lejákov sú ekvivalentom 10 dní s miernym dážďom. Čiže keď dakedy bolo v mesiaci 10 dáždivých dní 20 slnečných, dnes je len 5 dáždivých dní a 25 slnečných. Stúpa počet slnečných dní, hoci zrážky sú +- rovnaké, len sa mení intenzita.
3 : Dĺžka vegetačného obdobia
📊 Pozorovania a odhady (globálne)
Globálne sa vegetačné obdobie predĺžilo v priemere o ~10–15 dní od roku 1980 do súčasnosti.
Satelitné merania (NDVI – index zelene) a fenologické údaje (kvitnutie, pučanie, úroda) ukazujú:
Skorší začiatok jari (earlier leaf-out) o 2–5 dní za 10 rokov.
Neskorší príchod jesene (delayed senescence) o 1–3 dni za 10 rokov.
🌍 Regionálne rozdiely
Predĺženie (najvýraznejšie)
Európa – vegetačná sezóna dlhšia o +15–20 dní od 1980, najmä v strednej a východnej časti.
Severná Amerika (Kanada, sever USA) – dlhšia o +10–15 dní, s výrazne skoršou jarou.
Severná a východná Ázia (Čína, Kórea, Japonsko, Sibír) – +10 až +20 dní.
Vyššie zemepisné šírky (Arktída, tundra) – aj +20–30 dní, keďže teplota rozhoduje o topení snehu.
Skrátenie alebo minimálne zmeny
Južná Európa a Stredomorie – niekde sa síce jar začína skôr, ale sucho a horúčavy končia sezónu skôr, takže výsledný efekt môže byť nulový alebo dokonca skrátenie o 5–10 dní.
Časť tropickej Afriky a južná Ázia – vegetačné obdobie definované monzúnom; tam skôr rozhoduje zrážkový režim než teplota → zmeny sú malé alebo regionálne skrátenia.
Austrália – niektoré oblasti majú dlhšiu sezónu, ale v suchých častiach je rast obmedzený.
__________________
4 : Hnojivá používame stále rovnaké, na ich vplyv vonkajšia teplota nemá významný vplyv.
__________________
5 : Výkyvy teplôt, suchá, škodci
Výkyvy teplôt, suchá, škodci predstavujú reálne problémy otepľovania, pri otepľovaní sa zhoršujú, a znižujú výnosy. Naštastie dajú sa riešiť. Suchá sa dajú riešiť zavlažovaním, dostatok vody sa dá získať odchytávaním dážďovej vody z potokov predtým než vstúpi do rieky. Škodci sa dajú riešiť postrekmi. Výkyvy teplôt predstavujú väčšie problémy, plodinu sú zvyknuté na určité rozsahy teplôt, a príliš vysoké alebo nízke teploty zhoršujú úrodu. Pri otepľovaní stúpa počet extrémnych dní, príliš chladno, príliš teplo. To spôsobuje pokles úrody od 10-60%. Dá sa to však riešiť, modifikácia potravín znižuje zraniteľnosť. Pokles úrody pri extrémnych podmienkach sa u GMO/CRISPR plodín znižuje o 10–30 % v porovnaní s bežnými odrodami. Väčšinou sa to prejaví nie ako absolútna "nezničiteľnosť", ale zmiernenie škôd – napr. keď klasická pšenica stratí 40 % úrody pri +38 °C, GMO odroda stratí "len" 20–25 %. GMO sa vyvíjajú, stále sa zlepšujú, v budúcnosti preto možno očakávať ešte vyššiu ochranu.
Záverom : Pokiaľ zoberieme do úvahy len negatíva otepľovania tak áno, nárast prudkých výkovov teplôt, zhoršujúce sa suchá, invazívny škodci z juhu, zaniknutie niektorých polí, alebo zníženie vegetačného obdobia vplyvom vysokých teplôt (Severná Afrika, rovník), všetko toto môže spôsobiť pokles úrody v roku 2100 až o 50%. Dobre, lenže treba zarátať aj pozitíva otepľovania na úrodu. Zvyšovanie CO2 v atmosfére má hnojivý efekt, pri zvyšovaní CO2 v ovzduší, pokiaľ zostanú iné podmienky nezmienené (voda, teplo, slnko, hnojivá), má CO2 hnojivý efekt. Koncentrácia 0,1% CO2, čo bude hodnota v roku 2100 ak s emisiami nespravíme nič, dokáže zvyšiť úrodu o 10-60% v závislosti od jednotlivých plodín. Pri otepľovaní tiež pribúda množstvo slnečných dní, zvyšovanie slnečného svitu zvyšuje úrodu o 5-40%. Otepľovanie vedie k predlžovaniu vegetačného obdobia v strednom a severnom pásme, a k vzniku nových rozsiahlých polí (obrázok 1) hlavne na severe kde sa kedysi pestovať vplyvom veľkej zimy nedalo. Netreba zabúdať ani na pokrok vo vede, tá vedie a bude viesť do budúcna k výrobe efektívnejších postrekov, lepších zavlažovacích systémov vplyvom efektívnejšieho odchytávania dážďovej vody, k plodinám odolnejším voči suchám, výkyvom teplôt, už teraz šlachtíme plodiny ktoré sú odolnejšie o 10-25% voči suchám, extrémnym teplotám, pričom vývoj GMO sa každým rokom zlepšuje, a do roku 2100 sa môže odolnosť plodín zvýšiť o niekoľko desiatok percent. Zlepšuje sa aj vývoj hnojív a postrekov, stále produkujeme efektívnejšie hnojivá a postreky.
Ak zohľadníme negatíva otepľovania, a zohľadníme aj jeho pozitíva + pokrok vo vede, negatíva otepľovania sa vynulujú a dokonca plusy prevýšia mínusy. To vidíme aj v súčastnosti, otepľovanie je na Zemi už minimálne 100 rokov, zhoršila sa za 100 rokov úroda ? Nie, síce otepľovanie niekde spravilo nejaké škody na úrode, inde ale spravilo plusy, a do toho pokrok vo vede viedol k tomu, že dnešné výnosy úrody sú v radoch stoviek percent v porovnaní spred 100 rokmi. Áno, hoci emisie stále viac stúpajú, a otepľuje sa, jedla máme stále viac a viac, to je jasný dôkaz toho, že škody vplyvom otepľovania sú rádovo menšie než jeho plusy a pokrok vo vede. Otepľovanie nepredstavuje problém, lebo jeho plusy a pokrok vo vede prinášajú viac jedla, ako sa ho stratí.
Hladomory v budúcnosti nehrozia, ak nejaký hladomor bude tak nie vplyvom otepľovania ale v dôsledku nejakej katastrofy nezávislej od otepľovania (výbuch sopky, pád meteoritu, atómova vojna, preľudnenie). Ale aj v tomto prípade by ľudstvo zvládlo bez hľadovania pokles úrody až o 63%. Prečo je tomu tak ? Dokázalo by sa totiž prispôsobiť,, v prípade 65% poklesu úrody by ľudstvo :
1 : Prešlo na vegetariánsku stravu - vďaka tomu, stačí o 30% menej plodín na zásobenie ľudstva potravou
2 : Prestali by sa živiť zvieratá, ktoré neslúžia na potravu ale len pre potešenie ako sú mačky, psy, kone. Tieto zvieratá spotrebujú 5% stravy.
3 : Nebude sa toľko vyhadzovať jedlo, dnes sa ročne vyhodí až 15% jedlej potravy do košov. Ak sa stan jedlo nedostupným, ľudia ho budú menej vyhadzovať a viac ním šetriť.
4 : Potraviny sa rozdelia na prídeľ, prídeľ stačí k prežitiu, nie k prežieraniu sa. Morbídne obézny a ľudia s nadváhou schudnú, a celosvetové množstvo potravy sa tak zníži o 5%.
5 : Globálny odchod plazov a hmyzu a ich zavedenie do jedálnička, ako sú kobylky, koníky, svrčky, larvy chrobákov, mravce, húsenice, korytnačky, krokodíle, jaštery, hady, by dokázalo znížiť spotrebu plodín o 5%
6 : Odstránenie polí s nízkou kalorickou hodnotou, ako sú polia kávy, tabaku, chmeľu (na zvýšenie chute piva). Zaberajú 3% polí, ale ich kalorická hodnota sa blíži k nule. Ak sa namiesto nich začnú pestovať plodiny s vysokou kalorickou hodnotou ako je pšenica, kukurica, zlepší sa dostupnosť plodín.
Všetkých týchto 6 bodov by sa dalo aplikovať okamžite, a v prípade akútneho nedostatku plodín dokážu znížiť spotrebu plodín až o 63% ! V prípade, že by nedostatok plodín trval desiatky rokov a časom sa zhoršoval a pokles úrody by bol vyšší než 63%, ľudstvo by sa dokázalo takisto prispôsobiť, menšou pôrodnosťou, tým sa množstvo ľudí bude znižovať, čo zlepší prístup k potrave. Každý jeden živočíšny druh takto funguje, keď je potravy dostatok populácia stagnuje alebo sa zvyšuje, ak množstvo potravy klesá, populácia klesá aby sa zabránilo hladomorom do budúcna. Keď sa niektoré už teraz horúce africké, ázijské krajiny, ktoré sú preľudnené obávajú dopadu otepľovania na ich ekosystémy, prečo podporujú preľudňovanie v ich krajinách ? Žijú neudržateľným spósobom života, a od nás severných krajín chcú aby sme kvôli ním vynaložili bilióny dolárov a ťahali ich z ich brindy, ktorú si sami spôsobili, a ktorej sa nechcú vzdať a chcú v nej pokračovať aj naďalej ? Chcete mať 1,5 miliardovú populáciu, majte si ju, ale dôsledky si znášajte sami, kto si čo zaseje to si bude aj žať. Krajiny by mali hladať riešenie v kontrole preludnenia, aby nastavovali veľkosť populácie do takej miery, koľko sú schopné ich krajiny vyprodukovať plodín, a nie spoliehať sa na druhých že ich budú ťahať z brindy, dotovať ich, a ničiť kvoli ním svoje ekonomiky prechodom na greendeal.
____________________________
Ak CO2 dosiahne v atmosfére 0,1% na každý štát to bude mať iný vplyv. Pre štáty ako sú USA, Kanada, Rusko, stredná a severná Európa to bude požehnanie, lebo drasticky klesnú náklady na plyn, rapídne sa predĺži vegetačné obdobie čím sa zvýši množstvo plodín, rapídne sa znížia ceny bývania, keďže v teplých regiónoch stačí stavať stavby z ľahkých a tenkých materiálov, zatiaľ čo v studených regiónoch ako ochrana pred chladom sú nutné stavby s hrubých materiálov, čo celú stavbu predražuje. Pre Južnú Áziu, Strednú Ameriku, Južnú Európu, Afriku, Blízky východ prinesie otepľovanie viac škôd, málo úrody.
Existuje 8 riešení ako zabrániť hladomorom krajinám, ktorým otepľovanie zhorší úrodu
Medzinárodná agentúra pre obnoviteľnú energiu (IRENA) odhaduje približne 150 biliónov USD kumulatívne do roku 2050 (to je vyše 5 biliónov USD/rok v priemere) na to aby sa prešlo celosvetovo kompletne na obnoviteľné zdroje energie.
Ročné náklady sú obrovské, aby to komplet nezničilo ekonomiky, navrhujem pomalšiu prestavbu, nie do roku 2050 ale až do roku 2125, to je 4 násobné pomalšie. Súhlasím že nedá sa navyšovať CO2 do nekonečna, raz musí prísť doba kedy sa CO2 ustáli, a tiež súhlasím s tým že fosílne palivá ako sú ropa, plyn, uhlie nie sú nekonečné, takže prestavba na obnoviteľné zdroje bude skor či neskor nutná.
Navrhujem teda prestavbu, ale 4 násobne pomalšiu než navrhujú greendealisti. Tým sa náklady na prestavbu znížia 4 násobne, ba možno aj viacej, lebo budeme mať viacej času na vymyslenie nových lacnejších variant eko zdrojov. Reálna úspora preto pravdepodobne bude až 4-8 násobná.
Pri pomalom prechode na greendeal može byť do roku 2125 hodnota CO2 až 0,1%, to može v niektorých častiach sveta ako Afrika priniesť hladomory.
1 : Krajiny ktorým otepľovanie predĺži vegetačné obdobie budú mať prebytok jedla a môžu ho zadarmo posielať tým, ktorí ho majú nedostatok
_______________
2 : Pokrok vo vede, zlepšenie hnojív, zavlažovacích systémov skrz lepšie odchytávanie vody, GMO plodiny odolnejšie voči vysokým teplotám, všetko toto dokáže znížiť škody na úrode.
________________
3 : Úspora jedla - Ľudia v hladujúcich krajinách prejdú na vegetariánsku stravu, prestanú sa živiť zvieratá, ktoré neslúžia na potravu ale len pre potešenie ako sú mačky, psy, kone. Potraviny sa rozdelia na prídeľ, prídeľ stačí k prežitiu, nie k prežieraniu sa. Morbídne obézny a ľudia s nadváhou schudnú. Jedenie plazov a hmyzu a ich zavedenie do jedálnička, ako sú kobylky, koníky, svrčky, larvy chrobákov, mravce, húsenice, korytnačky, krokodíle, jaštery, hady. Nebude sa toľko vyhadzovať jedlo, dnes sa ročne vyhodí až 15% jedlej potravy do košov. Ak sa stane jedlo nedostupným, ľudia ho budú menej vyhadzovať a viac ním šetriť. Odstránenie polí s nízkou kalorickou hodnotou, ako sú polia kávy, tabaku, chmeľu (na zvýšenie chute piva). Zaberajú 3% polí, ale ich kalorická hodnota sa blíži k nule. Ak sa namiesto nich začnú pestovať plodiny s vysokou kalorickou hodnotou ako je pšenica, kukurica, zlepší sa dostupnosť plodín. Všetky tieto faktory dokážu znížiť množstvo úrody potrebnej na prežitie.
________________
4 : Pri 0,1 % CO2 v ovzduší v roku 2125, ktoré sa ustáli a už viac nebude stúpať (v roku 2125 už budú komplet prebudované eko zdroje) bude možné žiť na miestach kde bola kedysi veľká zima na prežitie, ako napríklad sever Ruska, sever Kanady, sever Škandinávskych krajín, Gronsko, Island, juh Čile, juh Argentíny. Časť utečencov ktorých nebude možné zásobiť potravinami možno presídliť do týchto krajín kde začnú žiť a živiť sa sami.
________________
5 : Pestovanie jedla v skleníkoch, v krajinách v ktorých bude počas leta príliš teplo na pestovanie, časť plodín sa cez leto môže pestovať v klimatizovaných skleníkoch chladených cez solárne panely, v ktorých bude udržiavaná vhodná teplota počas leta. Pôjde o pestovanie prevažne vysoko kalorických plodín ako sú batáty, strukoviny.
_______________
6 : Mäso z laborátoria. Jeho výroba dnes spotrebuje okolo 50 Kwh elektriny na 1kg mäsa, do budúcnosti sa ráta s menšími číslami. Afrika má však veľký potenciál výroby solárnej energie, 1 panel tam v priemere vyrobí až 650 Kwh ročne, to je dostatok na vytvorenie 13kg mäsa za rok, a to len z jedného panelu. Miliardy solárnych panelov v Afrike by značne zlepšili boj proti budúcim hladomorom.
Podobne je na tom Solaín. Soleín je umelá strava, vyrába sa pomocou mikroorganizmov, nie z rastlín alebo zvierat. Na jeho výrobu sú potrebné CO2, vodík, kyslík dusík, elektrina. CO2 sa odčerpáva z atmosféry alebo z priemyselných emisií, N2 (dusík) sa separuje zo vzduchu (tvorí 78% atmosféry) vodík a kyslík sa získavajú elektrolýzou vody, elektrina sa získava výrobou napríklad cez solárne panely.
V špeciálnych bioreaktoroch (pripomínajú pivovar) sa mikroorganizmy kŕmia : CO2 ako uhlíkovým zdrojom, H2 ako palivom (zdroj energie) N2 a minerálmi na syntézu aminokyselín. Mikroorganizmy rastú, rozmnožujú sa a hromadia bielkoviny vo svojich bunkách. Výsledná hmota sa oddelí, vysuší a spracuje na jemný žltkastý prášok = Soleín. Chuť je neutrálna, podobná múke alebo sušenej šošovici.
1 kg má 16700 KJ čo je energia pre 1 človeka na dva dni. 1 kg stojí zatiaľ 30 eur, no očakáva sa jeho pokles na 5-10 eur/kg pri veľkovýrobe. Na 1kg Soleínu sa spotrebuje 10 Kwh elektriny. Iba 1 solárny panel v Afrike s ročnou produkciou 650 Kwh by dokázal zabezpečiť elektrinu na výrobu až 65 Soleínu čo je dávka až na 130 dní pre jedného človeka. Na jeho výrobu nepotrebuješ pôdu, množstvo vody je až 150 násobne menšie než pri mäse, a 100 násobne menšie než pri výrobe pšenice. Stačí ti malé množstvo pôdnych mikroorganizmov, CO2, vodík, kyslík, elektrinu, dusík, všetko čoho je všade veľa. Soleín je dnes najlepšou voľbou ako zabrániť budúcim hladomorom v Afrike.
Soleín by sa vyrábal v Európe a vo vyspelom svete a dovážal za nízku Európo zadotovanú cenu do Afriky. Najväčší problém teda nepredstavujú suroviny, ale celková cena : Dnes je Soleín ešte relatívne drahý, lebo sa vyrába v malých objemoch a proces nie je optimalizovaný. To, aby sa cena zlacnela, sa dá docieliť viacerými krokmi – podobne ako pri iných biotechnológiách (napr. inzulín, pivo, kvasnice, spirulina):
1. Škálovanie výroby (economy of scale)
Malé fermentory majú vysoké fixné náklady na údržbu, sterilizáciu, personál.
Pri veľkých bioreaktoroch (tisíce litrov) sa tieto náklady rozložia na väčšie množstvo produktu.
Väčší objem = nižšia cena za kilogram.
2. Lacnejšie zdroje energie
Najväčší vstupný náklad je elektrina (10 kWh/kg).
Cena môže klesnúť, ak sa použije:
lacná obnoviteľná energia umiestnená priamo pri fabrike (solár, veterná),
priemyselný prebytok energie (odpadové teplo, lacná nočná elektrina).
Ak energia zlacnie, zlacnie aj Soleín.
3. Lepšie mikroorganizmy (optimalizácia kmeňov)
Používané baktérie sa dajú geneticky vylepšiť:
vyššia rýchlosť rastu,
nižšia potreba dusíka,
vyššia produkcia bielkovín na jednotku energie.
Takéto kmeňové inovácie môžu znižiť spotrebu vstupov a zvýšiť výťažnosť.
4. Efektívnejšia elektrolýza a produkcia vodíka
Soleín potrebuje vodík (ako zdroj energie pre baktérie).
Dnes je výroba vodíka elektrolýzou drahá a energeticky náročná.
Ak sa podarí zefektívniť elektrolýzu (napr. pomocou nových katalyzátorov alebo vysokoteplotných procesov), cena Soleínu prudko klesne.
5. Automatizácia a zníženie pracovných nákladov
Fermentačné systémy si vyžadujú neustálu kontrolu.
Ak sa proces zautomatizuje (senzory, AI monitoring), zníži sa potreba kvalifikovanej obsluhy → nižšie náklady.
6. Vedľajšie produkty a "cirkulárna ekonomika"
Pri výrobe Soleínu vznikajú aj iné zlúčeniny (napr. sacharidy, lipidy).
Ak sa podarí tieto vedľajšie produkty predať (ako krmivo, hnojivo, surovina do potravín), zníži sa konečná cena bielkovinovej zložky.
7. Masívny dopyt a investície
Cena ide dole, keď vznikne stabilný trh.
Ak Soleín bude používaný nielen ako potravina pre ľudí, ale aj ako:
krmivo pre ryby a hydinu,
surovina pre potravinársky priemysel (proteínové tyčinky, jogurty),
zložka pre špeciálnu výživu (kozmonauti, armáda, humanitárne balíčky),
→ výroba sa rozšíri a cena klesne.
7 : Výroba sa presunie do Afriky
Európske fabriky budú vyrábať Soleín nie v Európe ale priamo v Afrike to povedie k niekoľkým výhodam
A : V Afrike je vyššia efektivita solárnych panelov
B : Lacnejšia pracovná sila - investovanie peňazí do edukácie zamestnancov
C : Lacnejšie energie - benzín
D : Skrátenie cestovnej trasy, Soleín nebude viac treba dovážať až z Európy, tým výrazne klesnú cestovné náklady, čo ovplyvní aj celkovú cenu.
___________________
7 : Menej pohybu = menej prijatých kalórii.
A : Vybudovanie vodovodov do dedín - dedinčania nebudú odkázaní chodiť kilometre peši po vodu = spália menej kalórii = menšia potreba jedla
B : Zvýšenie množstva aút, motoriek na cestách, alebo zefektívnenie využívania - jednu motorku/auto budú počas dna využívať viacerí rozni ľudia, nielen jeden človek = zdieľané vlastníctvo.
Motorky a autá v mestách môžu byť v databáze dostupné na krátkodobý prenájom.
Používatelia by platili podľa času (hodiny) alebo vzdialenosti (kilometre).
Jednoduché odomykanie – SMS kód, QR kód, alebo cez SIM kartu (väčšina má mobily).
Každé auto/motorka má v sebe zabudovaný mikročip ktorý sníma jeho polohu, cez aplikáciu možeš vidieť kde sa nachádza najbližšie voľné auto/motorka.
Afrika má nedostatok dopravných prostriedkov následkom toho veľa ľudí musí chodiť peši, v Afrike je dnes priemer 7000 krokov na jedného človeka, ak bude mať Afrika viac dopravných prostriedkov, ľudia budú chodiť menej = spália menej kalórii = menšia potreba jedla
C : Nedostatok strojov vedie k ťažkej namáhavej práci v továrniach, na poli, v bani, na mori = vysoká spotreba kalórii. Viac strojov by viedlo k zníženiu kalórii = menšia spotreba jedla.
D : Obmedzenie športovania, turistiky pomože ešte viac znížiť množstvo spotrebovaných kalorii
E : Ľudia v čase hladomoru majú drasticky obmedzený príjem kalórií.
Ťažká fyzická práca (baníctvo, stavbárstvo, zváračstvo, kamenárstvo,oprava ciest, reštaurácie) môže zvýšiť dennú spotrebu kalórií na 3 000–5 000 kcal denne, čo je neudržateľné pri minimálnych dávkach potravín.
Každá hodina manuálnej práce znamená rýchlejšie vyčerpanie zásob a vyššie riziko kolapsu, chorôb a smrti.
V čase hladu je jedinou prioritou výroba, distribúcia a uchovanie potravín + zabezpečenie vody a tepla.
Práce, ktoré nesúvisia priamo so zabezpečením prežitia (napr. výstavba nových budov, oprava ciest, luxusné služby, reštaurácie) sú nadbytočné.
Energiu obyvateľstva treba sústrediť na poľnohospodárstvo, konzerváciu potravín, zber paliva a základnú infraštruktúru.
Zníženie pohybu = zníženie spotreby
Obmedzením mobility (stavby, cestárske práce, prevádzky služieb) sa zníži potreba cestovania, práce a tým pádom aj energetický výdaj.
Ľudia tak vydržia dlhšie s menším množstvom jedla.
V extrémnych hladomoroch sa historicky zakazovali veľké stavebné projekty, aby ľudia neplytvali silami (napr. v Európe počas vojen a morov sa zastavovali stavby katedrál).
Opravy ciest, baníctvo, kamenárstvo či zváračstvo sú dôležité v dlhodobom horizonte, no počas krízy sa dá prežiť aj s obmedzenou funkčnosťou týchto odvetví.
Dočasné spomalenie infraštruktúry je menšie riziko než masová podvýživa a úmrtnosť.
V čase nedostatku potravín by sa niektoré fyzicky namáhavé práce ktoré nie sú nevyhnutné k prežitiu ako je stavbárstvo, drevárstvo, zváračstvo, baníctvo, kamenárstvo, reštaurácie a podniky mohli zrušiť, alebo obmedziť na minimum.
_______________________
Ak emisie začneme znižovať len veľmi pomaly (1% ročne) do roku 2100 bude 0,09% CO2, potom sa táto hodnota už ustáli. Ak sa zohľadnia všetky pozitíva otepľovania ako je fertilizačný efekt CO2, predlženie vegetačnej sezony v miernom pásme a vznik nových polí na severe + pokrok vo vede (lepšie hnojivá, GMO plodiny odolnejšie voči suchu, zlepšenie zavlažovacích systémov a odchytávania vody).... a ak sa k tomu zohľadnia negatíva otepľovania ako je zhoršenie sucha, víchric, povodní, zánik alebo skrátenie vegetačného obdobia na miestach kde je už dnes príliš teplo.... potom sa odhady úrody v roku 2100 v porovnaní s rokom 2025 líšia a pohybujú v rozmedzí -27% až +125%. Celkové prognozy sú teda pozitívne. S najväčšou pravdepodobnosť sa bude svetová úroda pohybovať v plusových číslach alebo len v malom mínuse. Ale ani v tom najnepravdepodobnejšom a najhoršom scénari s poklesom 27% by to nebol koniec sveta a nebol by nedostatok potravín.
My totiž máme mechanizmy ako vieme znížiť závislosť na potravinách :
1 : Byť vegetarián
2 : Nemať nadváhu
3 : Obmedziť hybnosť (max 1000 krokov denne - 2500 bol preklep) / Zvýšiť mechanizáciu
4 : Nemať domáce zvieratá
5 : Nevyhadzovať jedlá
6 : Vyrábať umelé jedlo v laboratoriu (nech pokryje aspoň 20% dávky)
Všetkých týchto 6 bodov dokáže znížiť množstvo úrody z polí potrebnej na prežitie až o 90% ! Takže aj pri najhoršom scénari by stačilo len z tretiny dodržiavať body 1-6 a jedla bude stále dosť. Problém nie je v otepľovaní, že niekde vzrastie teplota o 2 stupne... problém je v nerovnomernej distribúcii a v životnom štýle obyvateľstva, to je na niektorých miestach príčinou nedostatku jedla, nie otepľovanie.
Nedostatok potravín je umelá zástierka Green Dealistov aby mohli pokračovať vo svojich nezmysloch.
ZOZNAM REÁLNYCH PROBLÉMOV :
1 : Ako zbaviť prírodu plastov ?
Emisie v ovzduší nepredstavujú reálny problém, ale plasty a mikroplasty v prírode áno. Už dnes človek skonzumuje pol kila plastov ročne. Existujú 4 riešenia plastov :
1 : Čistenie prírody od plastov - štát by mal investovať peniaze na zamestnanie robotníkov, ktorí by zbierali z prírody pohodené odpadky + odchytávali odpad, ktorý sa dnes povaľuje v riekach a oceánoch
2 : Postaviť pri ústi riek takéto sitá (obrázok dole), ktoré zachytávajú odpad, to zabráni tomu aby sa plastový odpad dostal do mora v ktorom sa potom ťažko odchytáva.
3 : Prestať vyrábať oblečenie z umelej hmoty ako polyester a nylon, ale iba z bavlny. Zakázať tiež výrobu umelých trávnikov.
4 : Opotrebovanie pneumatík je jedným z hlavných zdrojov mikroplastov v životnom prostredí. Keď sa pneumatiky počas jazdy trú o vozovku, uvoľňujú sa z nich malé častice gumy, ktoré obsahujú plastové polyméry. Tieto častice sa dostávajú sa počas dažda odnesú do kanalizácie a odtiaľ prenesú do rieky. Zabrániť tomu aby sa tieto mikroplasty dostali do rieky, by pomohlo inštalovať do kanalizácie filtre, ktoré by zachytávali mikroplasty.
5 : Namiesto jednorazových plastových fliaš by sa mali používať dlhotrvajúce vrátne plasty. Čiže kúpiš si v obchode trebárs 10 plastových fliaš, doma ich vypiješ, a 10 fliaš potom vrátiš naspäť do obchodu (za vrátenie fľaše dostaneš nejakú odmenu), ten ich vyčistí a znovu použije, respektíve odovzdá ich spoločnosti, ktorá vyrába nápoje. Takto by sa fľaše dali používať opakovane po dlhú dobu, bez toho aby sa museli neustále vyrábať a spaľovať nové.
Myslím, že aplikovanie všetkých týchto 5 bodov by mohlo znížiť mikroplasty v prírode o 99%.
2 : Vymieranie živočíchov počas otepľovania
Vplyvom otepľovania niektoré živočíchy vymierajú. Pri živočíchoch ako sú slony, levy, tigre, tulene, mrože, ľadové medvede, pre ľudstvo to nepredstvuje problém, lebo prežitie ľudí nie je závislé od týchto zvierat. Avšak vymierajú aj včely, a to už problém je, pretože včely patria medzi hlavných opeľovačov plodín. Tu sú riešenia ako zvýšiť populáciu včiel :
1 : Zabíjať predátorov včiel ako sú sršne, osy, mravce. Ak včely nebudú mať predátorov, viac včiel prežije
2 : Vyhlásiť včelu za chránený druh, za zabitie včely bude automaticky mastná pokuta. To pomôže tomu, že deratizéri keď odstraňujú včelie hniezdo včely nezabijú, ale ich hniezdo len premiestnia do prírody.
3 : Používať ekologickejšie postreky, šetrnejšie k včelám.
4 : Otepľovanie severnej pologule predĺži vegetačné obdobie, čo bude pozitívne pre včely, včely budú mať viacej jedla a viac času na nazhromaždenie potravy do úľov.
5 : Otepľovanie však môže prinášať aj problém pre včely. Rôzne druhy rastlín reagujú na zmeny teploty inak ako včely. Môže sa stať, že včely vyletia z úľov skôr, než začnú kvitnúť ich hlavné zdroje potravy, čo vedie k nedostatku potravy v kľúčových obdobiach. Toto by sa však dalo vyriešiť, bolo by treba monitorovať všetky včelstvá v krajine, sledovať správanie včiel či vychádzajú z úľov, a pokiaľ nastane doba, že sa včely prebudia skorej, no v prírode pre nich nie je dostatok potravy, je potrebné aby im včelári dali svoju potravu, a teda vedľa úľov umiestnili nádobu s medom, nektárom, a to až dovtedy, dokiaľ sa nezačne opeľovacie sezóna. Počas teplého počasia kedy ešte nie je opeľovacia sezóna no včely sa prebudia, sa môže na krátky čas potrava umiestňovať aj do lesov, aby aj divoké včely mali potravu.
6 : Zvýšená teplota nad 35 stupňov môže včely vyčerpávať. Pri otepľovaní bude narastať počet tropických dní cez leto. Pri včele medonosnej ktorá sídli v úľoch by sa to dalo vyriešiť presídlením úľu v lete do lesných oblastí, kde je teplota nižšia. Pri divokých včelách teplota nad 35 stupňov v krajine nie je problém, keďže tieto včely žijú v lesoch, kde je dostatok chládku a vyparovanie vody, čiže teplota tam len zriedkakedy presiahne 35 stupňov.
3 : Ako riešiť záplavy ?
Globálne otepľovanie môže zhoršiť niektoré povodne, niekde môže veľa pršať, rieky sa zdvihnú a zatopí to krajinu. Našťastie existuje riešenie, ako tento problém vyriešiť. V čase dlhotrvajúceho dažďa kedy hrozí vyliatie rieky, umiestní sa na rieku viacero vodných čerpadiel, tie najvýkonnejšie dokážu prečerpať 300 m3 vody za sekundu ! Čerpadlá budú čerpať vodu z rieky a prelievať ju cez vybudované vodovody do umelo vytvorených veľkých jám. Niekoľko kilometrov od rieky sa bude nachádzať viacero veľkých jám, každá z nich bude mať okolo 1 km2 s výškou do 3 metrov. Voda z vylievajúcej lieky sa bude prečerpávať práve do týchto jám. Keď dážď prestane, odchytená voda vo vedľajších jamách sa môže použiť na spotrebu vody v krajine.
4 : Baktérie pod ľadom ?
Eko aktivisti bijú na poplach, že otepľovanie roztápa ľadovce a hrozí, že sa z ľadovcov uvoľnia nejaké tie staré baktérie, ktoré tu boli kedysi na Zemi, no ľad ich zakonzervoval. To aby sme si už teraz dali všetci rúška, lebo už sa roztopilo 7,5 bilióna ton ľadu. To sa už stalo, čiže ak v ľade boli nejaké skryé baktérie, je dosť možné, že už sa uvoľnili do obehu. Je to dôvod na obavu ? Máme si dať všetci rúška a skafandre ? Nie, pokiaľ by aj boli nejaké zakonzervované vírusy, väčšina z nich je už mŕtva, ľadovce sú staré niekoľko desiatok miliónov rokov, a ani v ľade neprežijú vírusy milióny rokov. Ale niektoré prežiť mohli, tie ktoré boli v hornejších vrstvách a sú teda novšie, staršie menej než milióny rokov, tie sa ale však už roztopili. Čo sa s nimi stalo ? Časť z nich zanikla, lebo nebola adaptovaná na súčasné prostredie... Časť prežila ale koncentrácia by sa vplyvom vodných prúdov a vzduchu na veľké vzdialenosti prudko znížila = takmer 0 riziko nákazy.
Nie, viac sa bojme toho, aby niekto nezjedol netopiera ktorý má v sebe bohatú mňamku vírusov. Je to Green Deal, ktorý zvyšuje riziko pandémie. Vedie k chudobe, a čím viac sú ľudia chudobnejší, tým viac jedia hmyz a rôzne pochybné jedlá - netopiere, antilopy, apod... Tieto divoké zvieratá žijúce v divočine nie sú pod ľudskou veterinárnou kontrolou a sú bohatou zbierkou rôzných vírusov, ktoré sa pri zjedení prenesú na človeka a ten ich potom prenesie na iného človeka. Je dosť možné, že nejako takto sa z Číny rozšíril covid. Keď už sa chceme báť pandémie, bojme sa Greendealu.
5 : Atómova vojna
Hrozba atómovej vojny predstavuje seriózny problém pre ľudstvo, tu sú 3 body ako znížiť riziko atómovej vojny
1 : Zabrániť rozširovaniu štátov, ktoré chcú vlastniť atómove zbrane. Dnes ako ďaľší štát, ktorý chce vlastniť zbrane hromadného ničenia patrí aj Irán. Avšak čím viacej štátov bude vlastniť atómové zbrane, tým vyššie riziko, že niektorí z nich tieto zbrane použije.
2 : Vzájomná denuklerizácia. Znamenalo by to, že všetky jadrové mocnosti adekvátne znížia množstvo jadrových zbraní o 80%, a teda USA zníži z 3700 na 740, Rusko z 4300 na 860, Británia z 225 na 45, Francúzsko z 290 na 58, Čína z 600 na 120, India z 180 na 36, Pakistan z 170 na 34, Izreal a Severná Korea 50% zníženie z 90 na 45, a z 50 na 25. Na tento denuklerizačný proces by dohliadala medzinárodná komisia.
3 : Ústupky. Z času na čas sa stane, že vodca niektorej jadrovej mocnosti dostane imperiálne chúťky. Niekedy je nevyhnutné dať jadrovej mocnosti časť územia iného nejadrového štátu, aby sa tým zabránilo väčšiemu zlu, lebo dráždiť nervy vodcu jadrovej mocnosti, je pohybovanie sa na tenkom ľade. Ono nakoniec aj tak sa často krát stane že vodca jadrovej krajiny zomrie, a po ňom nastúpi iný vodca, tento krát pacifista, ktorý vráti okupované územie naspäť svojmu majiteľovi.
6 : Starnutie populácie / Demografická kríza
Jedným z ďaľších problémov je starnutie populácie a demografická kríza. To že sa ľudia dožívajú vyššieho veku problém nie je, to sa dá ľahko vyriešiť zvyšovaním dôchodkového veku, ktorý sa zvyšuje priamo úmerne s priemernou dĺžkou života. To čo predstavuje problém je demografická kríza, pred 35-50 rokmi nastala obrovská pôrodnosť, lenže pred 34 rokmi až doteraz bola pôrodnosť nízka. Inak povedané, ak sa silno početné ročníky 1975-1990 dostanú do dôchodkového veku, prudko vzrastie počet dôchodcov, a pomer pracujúcich ľudí vo veku 18-63 k nepracujúcim dôchodcom 64+ sa zhorší. Keď dnes 1 pracujúci človek pracuje na 0,5 dôchodcu, o 15-30 rokov to bude 1 pracujúci človek na 0,8 dôchodcov, pomer sa zhorší o 60%. Aby pracujúci zásobili dôchodcov produktami a službami v rovnakej miere ako teraz, budú musieť fakticky pracovať o 60% viac, a toto obdobie bude trvať dokým bude žiť silno početná generácia v dôchodkovom veku, čiže asi 15 rokov. Ako sa vyhnúť tomu aby pracujúci nepracovali o 60% viac a teda až 282 hodín mesačne ? Ako vyriešiť problém nedostatku pracovnej sily ? Nuž riešení je hneď niekoľko
1 : Zvýšiť pracovnú silu
a : Študenti vo veku 14-18 rokov budú chodiť do školy 4 dni namiesto 5 dní v týždni, a to na úkor toho, že im odpadnú nepotrebné predmety ako dejepis, telesná, hudobná, výtvarná, etika. 1 deň v týždni po 5 hodín budú pracovať, čiže mesačne odpracujú okolo 20 hodín.
b : Všetci práceschopný ľudia vo veku 18-63 budú chodiť do práce, dnes totiž okolo 20% práceschopných ľudí vo veku 18-63 nepracuje, buď ich živia partnery, alebo rodičia.
c : Dôchodcovia budú taktiež chodiť do práce, avšak nebudú povinní pracovať 176 hodín mesačne, ale aspoň 48 hodín mesačne (2 dni v týždni po 6 hodín) nejaká ľahšia forma práce.
__________________________
2 : Al - Umelá inteligencia
Niektoré práce nahradí Al a roboty, už teraz je Al tak výkonná, že niektoré práce by dokázala nahradiť. Vývoj Al ide míľovými krokmi dopredu, takže o 15 rokov pravdepodobne bude Al schopná nahradiť väčšinu práce pri ktorej sa využíva myseľ. Al dnes dokáže nahradiť aj niektoré ručné práce, ako napríklad riadenie auta, vlaku, električky, dnes už existujú samoriadiacie dopravné prostriedky.
_______________________
3 : Automatizácia
Niektoré práce sa dajú zautomatizovať. Tak napríklad dnes už nie sú potrební pokladníci, kúpite si v obchode produkty, nablokujete sami a zaplatíte. Niektoré hypermarkety a obchody už dnes takto fungujú. Kaviarničky môžu byť tiež samoobslužné, prídete do kaviarne, tam bude automat na kávu ktorý vám spraví kávu, naťukáte a zaplatíte. Nie sú potrební zamestnanci. Alebo prídete do reštaurácii, a je tam objednávací panel, naťukáte si jedlo ktoré chcete, zaplatíte, a počkáte dokiaľ ho kuchár spraví, ak je jedlo hotové, na tabuli sa objaví vaše číslo a vy si jedlo od kuchára vyzdvihnete, takže nie sú potrební už ani čašníci. Teoreticky nie sú potrební už ani predavači, prídete do obchodu a v obchode bude veľký panel, tam naťukáte aký tovar chcete a panel vás nasmeruje k výrobku, ba dokonca vám aj poradí čo kúpiť (bude v ňom zabudovaná Al). Dalo by sa nájsť ešte ďaľšie desiatky prác, ktoré by sa dali automatizovať.
7 : Ekonomické dlhy štátov
Dlhy štátov sa dnes zvyknú nafukovať ako neriešiteľný problém, ale pritom nejde o vážny problém, tu sú preto 2 dôvody
1 : 90% dlhu štátov je vo forme dlhopisov. Dlhopis je cenný papier, ktoré vydáva štát, predáva ich na trhu záujemcom s tým, že kupec dá štátu peniaze, a štát kupcovi dlhopis + každoročné úroky z dlhopisu. Dlhopisy však nefungujú tak, že štát je povinný vyplatiť kupcovi celú sumu dlhopisu + úroky, naopak, pokiaľ by štát zbankrotoval, alebo vyhlásil peňažnú neschopnosť, nie je povinný vyplatiť kupcovi celú sumu dlhopisu. Dlhopisy teda nefungujú tak ako bežná pôžička kedy predajca je povinný za každej udalosti vyplatiť kupcovi celú sumu pôžičky + úroky. Preto pokiaľ by aj jednotlivé štáty nedokázali splácať svoj dlh, vyhlásia finančný bankrot a kupcom dlhopisov nevyplatia nič, alebo len určitú časť, ktorú budú vedie splatiť . Nemožno očakávať, že kupci prídu za štátom a prikážu mu "vyplaťte mňa všetko čo ste dlžný", takto to funguje pri klasických pôžičkách, ale nie pri dlhopisoch, pri tých sa vypláca len vtedy ak sa štátu darí. Nemožno teda očakávať že vznikne medzi 2 štátmi vojna, len preto že jeden štát vyhlásil bankrot a nebol schopný splácať svoj dlh, takáto situácia je totiž v zmluve a oba štáty s ňou rátajú.
Hoci sa jednotlivé štáty môžu vyhnúť úplnemu kolapsu ekonomík ak vyhlásia bankrot, čím sa na základe dlhopisových podmienok zbavia splácania svojich dlhov, predsa utrpia nejaké škody, stratia dôveru od iných krajín a budú sa javiť ako krajina ktorá nedokáže splácať svoje dlhy, vďaka tomu bude ťažké získať v budúcnosti pre štát ďaľšie požičané peniaze vo forme dlhopisov od iných krajín. Takáto krajina potom bude musieť viac šetriť a nezadlžovať sa.
2 : Splatenie celého dlhu nie je problém. Zoberme si len také Slovensko, SVK má 72 miliardový dlh. Priemerná mzda v hrubom je 1500 eur, v čistom po 1200 eur. Na Slovensku pracuje 2,5 milióna ľudí. Stačilo by znížiť čisté mzdy pre 2,5 milióna ľudí len o 10%, a tieto mzdy použiť na financovanie dlhu štátu, a cely dlh štátu by bol splatený do 20 rokov. Takže vidíme, že splatenie aj celého dlhu by nebol problém, pokiaľ by sa chcelo. Aj malé utiahnutie opaskov by stačilo na splatenie dlhov.
8 : Ako nepracovať / málo pracovať
Ak sa chcete vyhnúť práci alebo znížiť množstvo práce tu je niekoľko možností :
1 : Pokiaľ nepatríte medzi deti vo veku 0-18 rokov, alebo dôchodcov 64+, alebo invalidov s trvalým postihnnutím, alebo ste v pracovnom veku ale nemáte niekoho kto by vás živil (partner, rodičia), v takom prípade pracovať budete musieť aby ste sa uživili. Je tu však niekoľko možností ako pracovať menej :
A : Kapitalistický systém je nastavený tak, že pracuješ toľko koľko spotrebuješ. Ak viete šetriť, stačí vám zarobiť menej peňazí aby ste prežili, a menej peňazí = menej času v práci. Tu je niekoľko rád ako šetriť
1 : Bývať v rodičovskom dome/byte
Ak máte fajn rodičov, odpustia vám nájom, alebo dajú nízky nájom.
B : Spolubývanie - bývate viacerí v jednom obydlí, a často krát spíte v jednej izbe viacerí.
_____________
2 : Nechodiť na dovolenky do zahraničia
_______________
3 : Nechodiť na výlety
_____________
4 : Stravovať sa výlučne doma, nosiť obedáre do práce, vyhýbať sa v jedlu v reštauráciach.
_____________
5 : Nevlastniť auto, cestovať výlučne MHD
_____________
6 : Nefajčiť, nepiť alkohol
_____________
7 : Nemať nadváhu - stačí vám potom menej jedla
______________
8 : Oblečenie kupovať len 2-3 kusy ročne, čo stačí na prežitie, nie na módne ukazovanie sa.
______________
9 : Dávať prednosť studenšej sprche, oproti teplej - ušetríte na plyne
______________
10 : V lete viac preferovať ventilátor pred klimatizáciou (ušetríte na elektrine), v zime zas umiestniť v tepelnoizolačne fólie na okno (zníži sa tým strata tepla, ušetríte tak na plyne).
_____________
11 : Nemať domáce zviera (ušetríte na konzervách a zverolekároch)
_____________
12 : Snažiť sa kupovať jedlá v hypermarketoch keď sú v akcii, pozerať ktoré jedlo je kde aktuálne najlacnejšie, a teda bežne šetrný človek kupuje potraviny aj v 4-5 rôznych hypermarketoch keďže v každom z nich je iné jedlo najlacnejšie... paprika môže byť najlacnejšia v kauflande, uhorka v Lidli, mlieko v Tescu, a maslo zas v Coop Jednote...
Chleba a pečivo piecť doma v peci z múky a z domácich surovín, vyjde vás to 5 násobne lacnejšie než keby máte kúpiť chlieb/pečivo z hypermarketu.
______________
13 : Vyhnúť sa službám ktoré nevyhnutne nepotrebujete, respektíve obmedziť ich na absolútne minimum ako sú tréneri (trenovať viete aj sám), posilovne (kúpiť činky a cvičiť viete aj doma) kozmetičky, kino,divadlo, maséri, záhradníci, upratovačky, kúpele, hotely, lyžovačka, kaviarne (kávu si viete spraviť aj doma), cukrárničky (zákusky si viete kúpiť aj v hypermarkete, alebo spraviť doma z domácich surovín) atd...
_____________
14 : Vyhnúť sa kúpe zbytočných dekorácii ako sú obrazy, koberce, obrusy, zrkadlá, sviečky, sošky, nástenne hodiny, umelé kvety, váza, sochy, kožušiny, a stovky rôzných ďaľších dekoratívnych doplnkov. Patria tu ale aj nepotrebné dekoračné doplnky na telo ako šperky, hodinky, módne okuliare, tetovanie, piercing, zdobené nechty, make-up, atd, atd....
___________________
Takže tu je 14 bodov na ktorých sa dá šetriť, ak by ste aplikovali všetky body, viete mesačne vyžiť z 250 eur (pokiaľ neplatíte nájom u rodičov, iba energie) a z 350 eur ak bývate v spolubývaní. Pokiaľ pracujete ako SZČO, alebo brigádujete, a za hodinu služieb zarobíte 10 eur v čistom, potom by vám stačilo pracovať len 25, alebo 35 hodín mesačne aby ste prežili. Pokiaľ pracujete na TPP tak sa 176 hodinám práce mesačne síce nevyhnete, ale ak máte napríklad príjem 1000 eur mesačne a výdavky len 250 eur mesačne, 750 eur mesačne ušetríte, za rok je to 9000 eur, a za 11 rokov si viete našetriť 100 tisíc eur, môžete za to kúpiť byt, prenajímať ho a žiť po celý život už len z prenájmu a dať výpoveď v práci, pokiaľ budete žiť šetrným spôsobom života.
Takže možnosť ako v kapitalizme pracovať málo existuje, je len na vás ako sa tomu prispôsobite, pritom pamätajte na to, že čím viac bodov 1-14 budete aplikovať, tým menej budete pracovať.
Greendeal je nezmysel, globálne oteplovanie má viac pozitív ako negatív. V tomto článku vypíšem pozitíva globálneho otepľovania a ukážem prečo má viac + ako -
Pozitíva globálneho otepľovania
1 : Zvýšenie teploty severnej pologule - menšie náklady na vykurovanie. Znižujú sa aj náklady na ohrev vody, ak je vonku teplejšie počasie aj voda v rieke je teplejšia, a stačí menej energie na jej ohratie.
__________
2 : Predĺženie poľnohospodárskej sezóny v chladnejších regiónoch = zvýši sa množstvo plodín
Viac CO2 v ovzduší podporuje bujnejší rast rastlín/plodín = zvýši sa množstvo plodín
__________
3 : Roztopením permafrostu na severe sa sprístupní a zjednoduchší ťažba surovín na severe.
Roztopí sa permafrost na severnej pologule = uvoľnia sa nové predtým zamrznuté územia na severe = zvýši množstvo polí = zvýši sa množstvo plodín
____________
4 : Rozšírenie lesov v chladných oblastiach. Nárast teplôt môže umožniť rozširovanie lesov v oblastiach, ktoré sú momentálne príliš chladné pre lesné ekosystémy.
Vyššie CO2 podporuje aj vyšší rast lesov, prevažne tých ktoré sa pravidelne zavlažujú a hnoja. Pri 0,1% CO2 v ovzduší by sa množstvo dreviny na 1 strom mohlo zvýšiť až o 25%, pokiaľ zostane množstvo hnojiva a vody nezmenené, čiže predovšetkým u stromoch ktoré sa človekom zavlažujú a hnoja pre rast.
_____________
5 : Teplejšie počasie uľahčí stavebníctvo. V teplejšej klíme stačí stavať obydlia s tenšou šírkou muriva a menšou izoláciou, s lahšími strešnými krytinami. Ušetrenie na nákladov v stavebníctve budú obrovské.
____________
6 : Teplejšie počasie prinesie menej vírusových, bakteriálnych ochorení, keďže tieto ochorenia sa v teple ťažšie prenášajú. V teplejšom počasí majú ľudia tiež menej depresií, je dokázané, že na jar/leto je oveľa menej depresií a psychických chorob - nižšie náklady na liečbu psychiatrických chorob. V krajinách s teplým počasím a s viacej slnečných dní klesá množstvo ľudí s nedostatkom vitamínu D - menšie náklady na liečbu.
____________
7 : Zlepšenie podmienok pre morskú dopravu. Roztopenie ľadu v Arktíde môže otvoriť nové námorné trasy, ktoré uľahčia medzinárodný obchod a znížia náklady na dopravu.
____________
8 : Zníženie zimných úmrtí. Miernejšie zimy môžu znížiť počet úmrtí spôsobených extrémnym chladom, čo by mohlo mať pozitívny vplyv na verejné zdravie.
_____________
9 : Zvýšená dostupnosť pitnej vody v niektorých regiónoch. V niektorých oblastiach môže globálne oteplovanie viesť k zmene zrážok a roztopeniu ľadovcov, čím sa zvýši dostupnosť vody v určitých regiónoch.
____________
10 : Rozšírenie možností pre využívanie solárnej energie. S dlhšími a slnečnejšími dňami môže byť možné získať viac energie zo slnečného žiarenia, čo môže podporiť solárnu energetiku a zvýšiť množstvo vyprodukovanej elektriny. Viac slnečných dní môže znížiť náklady na osvetlenie. Viac slnečných dní ako už bolo povedané vedie k vyššiemu výkonu solárnych panelov, k vyššej výroby elektriny, a tým pádom aj menších nákladov na výrobu umelého jedla z laboratória, keďže elektrina je jeden z prvkov, ktoré slúžia na výrobu umelého jedla (elektrina sa využíva na elektrolýzu vody, a získanie vodíka z vody).
____________
11 : – S menším množstvom snehu a ľadu v mestách sa môžu znížiť náklady na zimné údržby ciest a verejných priestranstiev. Menej práce s odhadzovaním snehu na záhradach, menej pádov na šmykľavých zľadovatených chodníkoch, menej nehôd aút na cestách, menej rozbitých ciest vplyvom ľadu (ľad ničí cesty) menej prepadnutých striech vplyvom snehovej nádielky.
____________
12 : Vďaka otepľovaniu stačí menej zimného oblečenia.
_____________
13 : Ropa/plyn/uhlie aj keď generujú emisie, sú dnes najlacnejšou variantou, ak by sme mali nahradiť celosvetovú výrobu plynu, elektriny, benzínu potrebovali by sme 21000 jadrových elektrární (aktuálny počet 416, nárast množstva elektrární nesie aj bezpečnostné riziká = väčšia pravdepodobnosť, že niektorá z nich vybuchne), alebo 417 miliárd solárnych panelov (aktuálny počet niekoľko miliárd), alebo 18 miliónov turbín o výkone 3MW ( aktuálny počet 1,17 milióna), alebo 76000 veľkých vodných elektrární (aktuálny počet 1000-1500). Okrem výstavby by bola potrebná ďaľšia výstavba elektrických káblov, a elektrických kotlov pre domácnosti a priemysel. Náklady by boli obrovské, a obyvateľstvo by si muselo riadne utiahnúť opasky aby toto zadotovalo. Plný prechod na obnoviteľné zdroje by významne znížil životnú úroveň obyvateľstva. Bolo by to nielen veľmi drahé, ale vyžadovalo by si to aj veľké množstvo pracovnej sily, a svet už teraz vplyvom starnúcej populácie trpí nedostatkom pracovnej sily, rýchla výstavba obnoviteľných zdrojov by vyžadovala veľké množstvo pracovnej sily, a ešte viac zhoršila množstvo pracovníkov v iných sektoroch. Ale ani pri týchto škrtoch by sa stále nedosiahli 0 emisie. Stále by vznikali emisie z odlesnovania, z kravských a živočíšnych prdov, zo skladovania odpadu, z hnojív a a pôdnej činnosti, z výroby chemikálii ktoré vyžadujú výrobu z uhlíka, Plasty a syntetické chemikálie, ktoré uvoľňujú CO₂ pri výrobe. Solárne panely,veterné turbíny, jadrové elektrárne, vodné priehrady nemajú večnú životnosť ale po čase by sa museli vyrábať nové a nové, materiály z ktorých sú vyrobené ako kremík, hliník, sklo, meď,oceľ, betón, Ich ťažba a spracovanie spotrebúva energiu a produkuje CO₂. Medzi emisie ktoré by nezmizli patrí tiež vydychovaný vzduch, jeden človek ročne vydýchne okolo 360 kg CO2 do atmosféry. Emisie by sa síce podarilo znížiť možno až o 70%, ale 30% emisií by vznikalo stále. Množstvo emisií by stačilo len na to aby nedochádzalo k dalšiemu zvyšovaniu CO2 v atmosfére (30% CO2 dokáže ešte príroda pohltiť), ale nepomohlo by to k znižovaniu CO2 z atmosféry, na to by bolo treba emisie výrazne pod 30%. Prechod na obnoviteľné zdroje teda je možný, ale bol by veľmi drahý a trvalo by desiatky rokov dokiaľ by sa celá táto infraštruktúra vystavala a teda až v rokoch 2050-2060 by sa zabránilo k zvyšovaniu CO2 v atmosfére.
Náklady by však boli obrovské. Len Európu bude stáť prestavba 1 bilión eur ročne, po dobu 25 rokov, čiže 25 biliónov eur. Európa pritom produkuje len 8% svetových emisií, prestavba celosvetovej energetiky by teda stále 12 násobok, čiže 12 biliónov eur ročne, a 300 biliónov eur za 25 rokov !!!
_______________
14 : 50% emisií tvorí Čína, USA, Rusko, teda autoritatívne mocenské režimy. Ak by Európa chcela ísť cestou Green Dealu, stali by sme sa bytostne závislými od týchto 3 štátov, lebo bez nich by celý Green Deal padol. Tieto štáty by potom mohli presadzovať politický a ekonomický nátlak na Európu, a vyhrážať sa Green Dealom - ak neurobíte to čo chceme, odstúpime od parížskej dohody, ba emisie ešte viac zvýšime.
Negatíva globálneho otepľovania :
1 : 1️⃣ Stúpajúca hladina morí
Pokiaľ by sme s otepľovaním nič nespravili, hladina do roku 2100 by sa zvýšila o 1 meter. To nie je nič strašné, stačí pri pobreží postaviť meter vysoký múr (Holandsko už má tento múr postavený). Pokiaľ s otepľovaním niečo robiť budeme, ale len veľmi pomaly (rýchlosť prestavby na eko zdroje 1% ročne) nárast hladiny bude ešte menší - cca 0,6 metra.
_____________
2 : 2️⃣ Zvýšené teploty v mestách.
Riešenie by mohlo byť nasledovné : Menej betonu, viac zelene, zelen na steny budov, farbenie striech a budov na bielo (biela odráža teplo). Zavlažovacie systémy na strechách budov rozprašujúce vodu počas teplých dní (obrázok dole). Veľa vysokých slnečníkov v meste slúžiacich na tienenie (obrázok dole).
3 : Nedostatok pitnej vody. Vysychajúce rieky a jazera, zmeny zrážok a zásob podzemnej vody.
Vody je stále rovnako, ona neuniká do vesmíru, mení sa len jej rozloženie, niekde je jej viac, inde menej. Treba viacej vody odchytávať z potokov a z riek, lebo 99,9% vody ktorá padne vo forme dáždov sa dostane do rieky a potom táto voda sa odleje do mora. Stačí vyhlbiť viacero uzavretých veľkých jám a do nich presmerovať vodu z niektorých potokov. Tým sa docieli toho, že sa zachytí viacej dáždovej vody bez toho aby sa dostala naspeť do mora.
_____________
4 : Suché a horúce podmienky zvyšujú pravdepodobnosť lesných požiarov.
Áno, práve preto treba cez leto zvýšiť množstvo hasišov, hasičských nástrojov aby sa ohen podarilo skor lokalizovať a uhasiť.
5 : Nedostatok uhlia, plynu, ropy ?
Niektorí ekoaktivisti síce priznávajú, že otepľovanie nepredstavuje problém, ale poukazujú na nedostatok ropy, plynu, uhlia, takže ich nahradenie obnoviteľnými zdrojmi je podľa nich nevyhnutné. Avšak čísla sú také, že zásoby uhlia máme až na 200 rokov, plyn máme až na 64 rokov, avšak v prípade, že sa severná pologuľa vplyvom otepľovania začne otepľovať, spotreba plynu sa zníži, a zásoby sa tak predĺžia aj na 80-100 rokov. Ropy máme síce len na 41 rokov, ale vplyvom otepľovania sa uvoľní veľa priestoru na severe na ktorých sa môže začať s pestovaním repky olejnej na výrobu bio nafty. Repka môže pokryť 20% ropnej spotreby, 15% zostane pre elektromobily, 15% pre LPG plyn (plynu bude vplyvom otepľovania prebytok) a pre ropu 50%, v takom prípade sa nám zásoby ropy predĺžia na 82 rokov, pravdepodobne aj dlhšie ak rátame, že veda pôjde dopredu, vyrobí úspornejšie autá, ľudia budú vplyvom teplejšieho počasia (teplejšie počasie viac ľudí motivuje cestovať bez auta) viac chodiť peši/MHD.
Raz nastane doba kedy dôjde ropa, plyn, uhlie, ale nebude tak skorej než za 100 rokov. Prechod na alternatívne zdroje teda stačí, ak bude rýchlosťou 1% ročne, ale určite nie skokovo 10% ročne ako navrhuje green deal, to by viedlo ku kolapsu ekonomík a nedostatku pracovnej sily.
6 : Pomáha otepľovanie úrode alebo škodí ?
Aby sme na túto otázku odpovedali, musíme zvážiť prínosy otepľovania na úrodu a aj jeho negatíva.
Čo ovplyvňuje veľkosť svetovej úrody, je to :
1 : Množstvo CO2 v ovzduší / 2 : Množstvo slnečného svitu / 3 : Dĺžka vegetácie / 4: Hnojivá / 5 : Výkyvy teplôt, suchá, škodci
1 : Množstvo CO2 v ovzduší
Ako vidíme z tabuľky, pri zvyšovaní CO2 v ovzduší, pokiaľ zostanú iné podmienky nezmienené, má CO2 hnojivý efekt. Koncentrácia 0,1% CO2, čo bude hodnota v roku 2100 ak s emisiami nespravíme nič, dokáže zvyšovať úrodu o 10-60% v závislosti od druhu plodiny, v porovnaní s množstvom CO2 0,028%, čo je hodnota za ktorú lobujú eko aktivisti.
2 : Množstvo slnečného svitu
Ako vidíme z tabuľky, zvyšovanie slnečného svitu zvyšuje úrodu o 5-40%. Otepľovanie vplýva na zvyšovanie slnečných dní. Otepľovanie spôsobuje to, že je menej pravidelnosti. Dakedy pršalo 10 dní do mesiaca, tak že 10 mierných dáždivých dní. Teraz pri otepľovaní síce naprší rovnako veľa, cca rovnaký objem, ale mení sa intenzita. Už neprší 10 dní do mesiaca, ale len 5 dní do mesiaca ale silno. 5 dní silných lejákov sú ekvivalentom 10 dní s miernym dážďom. Čiže keď dakedy bolo v mesiaci 10 dáždivých dní 20 slnečných, dnes je len 5 dáždivých dní a 25 slnečných. Stúpa počet slnečných dní, hoci zrážky sú +- rovnaké, len sa mení intenzita.
3 : Dĺžka vegetačného obdobia
📊 Pozorovania a odhady (globálne)
Globálne sa vegetačné obdobie predĺžilo v priemere o ~10–15 dní od roku 1980 do súčasnosti.
Satelitné merania (NDVI – index zelene) a fenologické údaje (kvitnutie, pučanie, úroda) ukazujú:
Skorší začiatok jari (earlier leaf-out) o 2–5 dní za 10 rokov.
Neskorší príchod jesene (delayed senescence) o 1–3 dni za 10 rokov.
🌍 Regionálne rozdiely
Predĺženie (najvýraznejšie)
Európa – vegetačná sezóna dlhšia o +15–20 dní od 1980, najmä v strednej a východnej časti.
Severná Amerika (Kanada, sever USA) – dlhšia o +10–15 dní, s výrazne skoršou jarou.
Severná a východná Ázia (Čína, Kórea, Japonsko, Sibír) – +10 až +20 dní.
Vyššie zemepisné šírky (Arktída, tundra) – aj +20–30 dní, keďže teplota rozhoduje o topení snehu.
Skrátenie alebo minimálne zmeny
Južná Európa a Stredomorie – niekde sa síce jar začína skôr, ale sucho a horúčavy končia sezónu skôr, takže výsledný efekt môže byť nulový alebo dokonca skrátenie o 5–10 dní.
Časť tropickej Afriky a južná Ázia – vegetačné obdobie definované monzúnom; tam skôr rozhoduje zrážkový režim než teplota → zmeny sú malé alebo regionálne skrátenia.
Austrália – niektoré oblasti majú dlhšiu sezónu, ale v suchých častiach je rast obmedzený.
__________________
4 : Hnojivá používame stále rovnaké, na ich vplyv vonkajšia teplota nemá významný vplyv.
__________________
5 : Výkyvy teplôt, suchá, škodci
Výkyvy teplôt, suchá, škodci predstavujú reálne problémy otepľovania, pri otepľovaní sa zhoršujú, a znižujú výnosy. Naštastie dajú sa riešiť. Suchá sa dajú riešiť zavlažovaním, dostatok vody sa dá získať odchytávaním dážďovej vody z potokov predtým než vstúpi do rieky. Škodci sa dajú riešiť postrekmi. Výkyvy teplôt predstavujú väčšie problémy, plodinu sú zvyknuté na určité rozsahy teplôt, a príliš vysoké alebo nízke teploty zhoršujú úrodu. Pri otepľovaní stúpa počet extrémnych dní, príliš chladno, príliš teplo. To spôsobuje pokles úrody od 10-60%. Dá sa to však riešiť, modifikácia potravín znižuje zraniteľnosť. Pokles úrody pri extrémnych podmienkach sa u GMO/CRISPR plodín znižuje o 10–30 % v porovnaní s bežnými odrodami. Väčšinou sa to prejaví nie ako absolútna "nezničiteľnosť", ale zmiernenie škôd – napr. keď klasická pšenica stratí 40 % úrody pri +38 °C, GMO odroda stratí "len" 20–25 %. GMO sa vyvíjajú, stále sa zlepšujú, v budúcnosti preto možno očakávať ešte vyššiu ochranu.
Záverom : Pokiaľ zoberieme do úvahy len negatíva otepľovania tak áno, nárast prudkých výkovov teplôt, zhoršujúce sa suchá, invazívny škodci z juhu, zaniknutie niektorých polí, alebo zníženie vegetačného obdobia vplyvom vysokých teplôt (Severná Afrika, rovník), všetko toto môže spôsobiť pokles úrody v roku 2100 až o 50%. Dobre, lenže treba zarátať aj pozitíva otepľovania na úrodu. Zvyšovanie CO2 v atmosfére má hnojivý efekt, pri zvyšovaní CO2 v ovzduší, pokiaľ zostanú iné podmienky nezmienené (voda, teplo, slnko, hnojivá), má CO2 hnojivý efekt. Koncentrácia 0,1% CO2, čo bude hodnota v roku 2100 ak s emisiami nespravíme nič, dokáže zvyšiť úrodu o 10-60% v závislosti od jednotlivých plodín. Pri otepľovaní tiež pribúda množstvo slnečných dní, zvyšovanie slnečného svitu zvyšuje úrodu o 5-40%. Otepľovanie vedie k predlžovaniu vegetačného obdobia v strednom a severnom pásme, a k vzniku nových rozsiahlých polí (obrázok 1) hlavne na severe kde sa kedysi pestovať vplyvom veľkej zimy nedalo. Netreba zabúdať ani na pokrok vo vede, tá vedie a bude viesť do budúcna k výrobe efektívnejších postrekov, lepších zavlažovacích systémov vplyvom efektívnejšieho odchytávania dážďovej vody, k plodinám odolnejším voči suchám, výkyvom teplôt, už teraz šlachtíme plodiny ktoré sú odolnejšie o 10-25% voči suchám, extrémnym teplotám, pričom vývoj GMO sa každým rokom zlepšuje, a do roku 2100 sa môže odolnosť plodín zvýšiť o niekoľko desiatok percent. Zlepšuje sa aj vývoj hnojív a postrekov, stále produkujeme efektívnejšie hnojivá a postreky.
Ak zohľadníme negatíva otepľovania, a zohľadníme aj jeho pozitíva + pokrok vo vede, negatíva otepľovania sa vynulujú a dokonca plusy prevýšia mínusy. To vidíme aj v súčastnosti, otepľovanie je na Zemi už minimálne 100 rokov, zhoršila sa za 100 rokov úroda ? Nie, síce otepľovanie niekde spravilo nejaké škody na úrode, inde ale spravilo plusy, a do toho pokrok vo vede viedol k tomu, že dnešné výnosy úrody sú v radoch stoviek percent v porovnaní spred 100 rokmi. Áno, hoci emisie stále viac stúpajú, a otepľuje sa, jedla máme stále viac a viac, to je jasný dôkaz toho, že škody vplyvom otepľovania sú rádovo menšie než jeho plusy a pokrok vo vede. Otepľovanie nepredstavuje problém, lebo jeho plusy a pokrok vo vede prinášajú viac jedla, ako sa ho stratí.
Hladomory v budúcnosti nehrozia, ak nejaký hladomor bude tak nie vplyvom otepľovania ale v dôsledku nejakej katastrofy nezávislej od otepľovania (výbuch sopky, pád meteoritu, atómova vojna, preľudnenie). Ale aj v tomto prípade by ľudstvo zvládlo bez hľadovania pokles úrody až o 63%. Prečo je tomu tak ? Dokázalo by sa totiž prispôsobiť,, v prípade 65% poklesu úrody by ľudstvo :
1 : Prešlo na vegetariánsku stravu - vďaka tomu, stačí o 30% menej plodín na zásobenie ľudstva potravou
2 : Prestali by sa živiť zvieratá, ktoré neslúžia na potravu ale len pre potešenie ako sú mačky, psy, kone. Tieto zvieratá spotrebujú 5% stravy.
3 : Nebude sa toľko vyhadzovať jedlo, dnes sa ročne vyhodí až 15% jedlej potravy do košov. Ak sa stan jedlo nedostupným, ľudia ho budú menej vyhadzovať a viac ním šetriť.
4 : Potraviny sa rozdelia na prídeľ, prídeľ stačí k prežitiu, nie k prežieraniu sa. Morbídne obézny a ľudia s nadváhou schudnú, a celosvetové množstvo potravy sa tak zníži o 5%.
5 : Globálny odchod plazov a hmyzu a ich zavedenie do jedálnička, ako sú kobylky, koníky, svrčky, larvy chrobákov, mravce, húsenice, korytnačky, krokodíle, jaštery, hady, by dokázalo znížiť spotrebu plodín o 5%
6 : Odstránenie polí s nízkou kalorickou hodnotou, ako sú polia kávy, tabaku, chmeľu (na zvýšenie chute piva). Zaberajú 3% polí, ale ich kalorická hodnota sa blíži k nule. Ak sa namiesto nich začnú pestovať plodiny s vysokou kalorickou hodnotou ako je pšenica, kukurica, zlepší sa dostupnosť plodín.
Všetkých týchto 6 bodov by sa dalo aplikovať okamžite, a v prípade akútneho nedostatku plodín dokážu znížiť spotrebu plodín až o 63% ! V prípade, že by nedostatok plodín trval desiatky rokov a časom sa zhoršoval a pokles úrody by bol vyšší než 63%, ľudstvo by sa dokázalo takisto prispôsobiť, menšou pôrodnosťou, tým sa množstvo ľudí bude znižovať, čo zlepší prístup k potrave. Každý jeden živočíšny druh takto funguje, keď je potravy dostatok populácia stagnuje alebo sa zvyšuje, ak množstvo potravy klesá, populácia klesá aby sa zabránilo hladomorom do budúcna. Keď sa niektoré už teraz horúce africké, ázijské krajiny, ktoré sú preľudnené obávajú dopadu otepľovania na ich ekosystémy, prečo podporujú preľudňovanie v ich krajinách ? Žijú neudržateľným spósobom života, a od nás severných krajín chcú aby sme kvôli ním vynaložili bilióny dolárov a ťahali ich z ich brindy, ktorú si sami spôsobili, a ktorej sa nechcú vzdať a chcú v nej pokračovať aj naďalej ? Chcete mať 1,5 miliardovú populáciu, majte si ju, ale dôsledky si znášajte sami, kto si čo zaseje to si bude aj žať. Krajiny by mali hladať riešenie v kontrole preludnenia, aby nastavovali veľkosť populácie do takej miery, koľko sú schopné ich krajiny vyprodukovať plodín, a nie spoliehať sa na druhých že ich budú ťahať z brindy, dotovať ich, a ničiť kvoli ním svoje ekonomiky prechodom na greendeal.
____________________________
Ak CO2 dosiahne v atmosfére 0,1% na každý štát to bude mať iný vplyv. Pre štáty ako sú USA, Kanada, Rusko, stredná a severná Európa to bude požehnanie, lebo drasticky klesnú náklady na plyn, rapídne sa predĺži vegetačné obdobie čím sa zvýši množstvo plodín, rapídne sa znížia ceny bývania, keďže v teplých regiónoch stačí stavať stavby z ľahkých a tenkých materiálov, zatiaľ čo v studených regiónoch ako ochrana pred chladom sú nutné stavby s hrubých materiálov, čo celú stavbu predražuje. Pre Južnú Áziu, Strednú Ameriku, Južnú Európu, Afriku, Blízky východ prinesie otepľovanie viac škôd, málo úrody.
Existuje 8 riešení ako zabrániť hladomorom krajinám, ktorým otepľovanie zhorší úrodu
Medzinárodná agentúra pre obnoviteľnú energiu (IRENA) odhaduje približne 150 biliónov USD kumulatívne do roku 2050 (to je vyše 5 biliónov USD/rok v priemere) na to aby sa prešlo celosvetovo kompletne na obnoviteľné zdroje energie.
Ročné náklady sú obrovské, aby to komplet nezničilo ekonomiky, navrhujem pomalšiu prestavbu, nie do roku 2050 ale až do roku 2125, to je 4 násobné pomalšie. Súhlasím že nedá sa navyšovať CO2 do nekonečna, raz musí prísť doba kedy sa CO2 ustáli, a tiež súhlasím s tým že fosílne palivá ako sú ropa, plyn, uhlie nie sú nekonečné, takže prestavba na obnoviteľné zdroje bude skor či neskor nutná.
Navrhujem teda prestavbu, ale 4 násobne pomalšiu než navrhujú greendealisti. Tým sa náklady na prestavbu znížia 4 násobne, ba možno aj viacej, lebo budeme mať viacej času na vymyslenie nových lacnejších variant eko zdrojov. Reálna úspora preto pravdepodobne bude až 4-8 násobná.
Pri pomalom prechode na greendeal može byť do roku 2125 hodnota CO2 až 0,1%, to može v niektorých častiach sveta ako Afrika priniesť hladomory.
1 : Krajiny ktorým otepľovanie predĺži vegetačné obdobie budú mať prebytok jedla a môžu ho zadarmo posielať tým, ktorí ho majú nedostatok
_______________
2 : Pokrok vo vede, zlepšenie hnojív, zavlažovacích systémov skrz lepšie odchytávanie vody, GMO plodiny odolnejšie voči vysokým teplotám, všetko toto dokáže znížiť škody na úrode.
________________
3 : Úspora jedla - Ľudia v hladujúcich krajinách prejdú na vegetariánsku stravu, prestanú sa živiť zvieratá, ktoré neslúžia na potravu ale len pre potešenie ako sú mačky, psy, kone. Potraviny sa rozdelia na prídeľ, prídeľ stačí k prežitiu, nie k prežieraniu sa. Morbídne obézny a ľudia s nadváhou schudnú. Jedenie plazov a hmyzu a ich zavedenie do jedálnička, ako sú kobylky, koníky, svrčky, larvy chrobákov, mravce, húsenice, korytnačky, krokodíle, jaštery, hady. Nebude sa toľko vyhadzovať jedlo, dnes sa ročne vyhodí až 15% jedlej potravy do košov. Ak sa stane jedlo nedostupným, ľudia ho budú menej vyhadzovať a viac ním šetriť. Odstránenie polí s nízkou kalorickou hodnotou, ako sú polia kávy, tabaku, chmeľu (na zvýšenie chute piva). Zaberajú 3% polí, ale ich kalorická hodnota sa blíži k nule. Ak sa namiesto nich začnú pestovať plodiny s vysokou kalorickou hodnotou ako je pšenica, kukurica, zlepší sa dostupnosť plodín. Všetky tieto faktory dokážu znížiť množstvo úrody potrebnej na prežitie.
________________
4 : Pri 0,1 % CO2 v ovzduší v roku 2125, ktoré sa ustáli a už viac nebude stúpať (v roku 2125 už budú komplet prebudované eko zdroje) bude možné žiť na miestach kde bola kedysi veľká zima na prežitie, ako napríklad sever Ruska, sever Kanady, sever Škandinávskych krajín, Gronsko, Island, juh Čile, juh Argentíny. Časť utečencov ktorých nebude možné zásobiť potravinami možno presídliť do týchto krajín kde začnú žiť a živiť sa sami.
________________
5 : Pestovanie jedla v skleníkoch, v krajinách v ktorých bude počas leta príliš teplo na pestovanie, časť plodín sa cez leto môže pestovať v klimatizovaných skleníkoch chladených cez solárne panely, v ktorých bude udržiavaná vhodná teplota počas leta. Pôjde o pestovanie prevažne vysoko kalorických plodín ako sú batáty, strukoviny.
_______________
6 : Mäso z laborátoria. Jeho výroba dnes spotrebuje okolo 50 Kwh elektriny na 1kg mäsa, do budúcnosti sa ráta s menšími číslami. Afrika má však veľký potenciál výroby solárnej energie, 1 panel tam v priemere vyrobí až 650 Kwh ročne, to je dostatok na vytvorenie 13kg mäsa za rok, a to len z jedného panelu. Miliardy solárnych panelov v Afrike by značne zlepšili boj proti budúcim hladomorom.
Podobne je na tom Solaín. Soleín je umelá strava, vyrába sa pomocou mikroorganizmov, nie z rastlín alebo zvierat. Na jeho výrobu sú potrebné CO2, vodík, kyslík dusík, elektrina. CO2 sa odčerpáva z atmosféry alebo z priemyselných emisií, N2 (dusík) sa separuje zo vzduchu (tvorí 78% atmosféry) vodík a kyslík sa získavajú elektrolýzou vody, elektrina sa získava výrobou napríklad cez solárne panely.
V špeciálnych bioreaktoroch (pripomínajú pivovar) sa mikroorganizmy kŕmia : CO2 ako uhlíkovým zdrojom, H2 ako palivom (zdroj energie) N2 a minerálmi na syntézu aminokyselín. Mikroorganizmy rastú, rozmnožujú sa a hromadia bielkoviny vo svojich bunkách. Výsledná hmota sa oddelí, vysuší a spracuje na jemný žltkastý prášok = Soleín. Chuť je neutrálna, podobná múke alebo sušenej šošovici.
1 kg má 16700 KJ čo je energia pre 1 človeka na dva dni. 1 kg stojí zatiaľ 30 eur, no očakáva sa jeho pokles na 5-10 eur/kg pri veľkovýrobe. Na 1kg Soleínu sa spotrebuje 10 Kwh elektriny. Iba 1 solárny panel v Afrike s ročnou produkciou 650 Kwh by dokázal zabezpečiť elektrinu na výrobu až 65 Soleínu čo je dávka až na 130 dní pre jedného človeka. Na jeho výrobu nepotrebuješ pôdu, množstvo vody je až 150 násobne menšie než pri mäse, a 100 násobne menšie než pri výrobe pšenice. Stačí ti malé množstvo pôdnych mikroorganizmov, CO2, vodík, kyslík, elektrinu, dusík, všetko čoho je všade veľa. Soleín je dnes najlepšou voľbou ako zabrániť budúcim hladomorom v Afrike.
Soleín by sa vyrábal v Európe a vo vyspelom svete a dovážal za nízku Európo zadotovanú cenu do Afriky. Najväčší problém teda nepredstavujú suroviny, ale celková cena : Dnes je Soleín ešte relatívne drahý, lebo sa vyrába v malých objemoch a proces nie je optimalizovaný. To, aby sa cena zlacnela, sa dá docieliť viacerými krokmi – podobne ako pri iných biotechnológiách (napr. inzulín, pivo, kvasnice, spirulina):
1. Škálovanie výroby (economy of scale)
Malé fermentory majú vysoké fixné náklady na údržbu, sterilizáciu, personál.
Pri veľkých bioreaktoroch (tisíce litrov) sa tieto náklady rozložia na väčšie množstvo produktu.
Väčší objem = nižšia cena za kilogram.
2. Lacnejšie zdroje energie
Najväčší vstupný náklad je elektrina (10 kWh/kg).
Cena môže klesnúť, ak sa použije:
lacná obnoviteľná energia umiestnená priamo pri fabrike (solár, veterná),
priemyselný prebytok energie (odpadové teplo, lacná nočná elektrina).
Ak energia zlacnie, zlacnie aj Soleín.
3. Lepšie mikroorganizmy (optimalizácia kmeňov)
Používané baktérie sa dajú geneticky vylepšiť:
vyššia rýchlosť rastu,
nižšia potreba dusíka,
vyššia produkcia bielkovín na jednotku energie.
Takéto kmeňové inovácie môžu znižiť spotrebu vstupov a zvýšiť výťažnosť.
4. Efektívnejšia elektrolýza a produkcia vodíka
Soleín potrebuje vodík (ako zdroj energie pre baktérie).
Dnes je výroba vodíka elektrolýzou drahá a energeticky náročná.
Ak sa podarí zefektívniť elektrolýzu (napr. pomocou nových katalyzátorov alebo vysokoteplotných procesov), cena Soleínu prudko klesne.
5. Automatizácia a zníženie pracovných nákladov
Fermentačné systémy si vyžadujú neustálu kontrolu.
Ak sa proces zautomatizuje (senzory, AI monitoring), zníži sa potreba kvalifikovanej obsluhy → nižšie náklady.
6. Vedľajšie produkty a "cirkulárna ekonomika"
Pri výrobe Soleínu vznikajú aj iné zlúčeniny (napr. sacharidy, lipidy).
Ak sa podarí tieto vedľajšie produkty predať (ako krmivo, hnojivo, surovina do potravín), zníži sa konečná cena bielkovinovej zložky.
7. Masívny dopyt a investície
Cena ide dole, keď vznikne stabilný trh.
Ak Soleín bude používaný nielen ako potravina pre ľudí, ale aj ako:
krmivo pre ryby a hydinu,
surovina pre potravinársky priemysel (proteínové tyčinky, jogurty),
zložka pre špeciálnu výživu (kozmonauti, armáda, humanitárne balíčky),
→ výroba sa rozšíri a cena klesne.
7 : Výroba sa presunie do Afriky
Európske fabriky budú vyrábať Soleín nie v Európe ale priamo v Afrike to povedie k niekoľkým výhodam
A : V Afrike je vyššia efektivita solárnych panelov
B : Lacnejšia pracovná sila - investovanie peňazí do edukácie zamestnancov
C : Lacnejšie energie - benzín
D : Skrátenie cestovnej trasy, Soleín nebude viac treba dovážať až z Európy, tým výrazne klesnú cestovné náklady, čo ovplyvní aj celkovú cenu.
___________________
7 : Menej pohybu = menej prijatých kalórii.
A : Vybudovanie vodovodov do dedín - dedinčania nebudú odkázaní chodiť kilometre peši po vodu = spália menej kalórii = menšia potreba jedla
B : Zvýšenie množstva aút, motoriek na cestách, alebo zefektívnenie využívania - jednu motorku/auto budú počas dna využívať viacerí rozni ľudia, nielen jeden človek = zdieľané vlastníctvo.
Motorky a autá v mestách môžu byť v databáze dostupné na krátkodobý prenájom.
Používatelia by platili podľa času (hodiny) alebo vzdialenosti (kilometre).
Jednoduché odomykanie – SMS kód, QR kód, alebo cez SIM kartu (väčšina má mobily).
Každé auto/motorka má v sebe zabudovaný mikročip ktorý sníma jeho polohu, cez aplikáciu možeš vidieť kde sa nachádza najbližšie voľné auto/motorka.
Afrika má nedostatok dopravných prostriedkov následkom toho veľa ľudí musí chodiť peši, v Afrike je dnes priemer 7000 krokov na jedného človeka, ak bude mať Afrika viac dopravných prostriedkov, ľudia budú chodiť menej = spália menej kalórii = menšia potreba jedla
C : Nedostatok strojov vedie k ťažkej namáhavej práci v továrniach, na poli, v bani, na mori = vysoká spotreba kalórii. Viac strojov by viedlo k zníženiu kalórii = menšia spotreba jedla.
D : Obmedzenie športovania, turistiky pomože ešte viac znížiť množstvo spotrebovaných kalorii
E : Ľudia v čase hladomoru majú drasticky obmedzený príjem kalórií.
Ťažká fyzická práca (baníctvo, stavbárstvo, zváračstvo, kamenárstvo,oprava ciest, reštaurácie) môže zvýšiť dennú spotrebu kalórií na 3 000–5 000 kcal denne, čo je neudržateľné pri minimálnych dávkach potravín.
Každá hodina manuálnej práce znamená rýchlejšie vyčerpanie zásob a vyššie riziko kolapsu, chorôb a smrti.
V čase hladu je jedinou prioritou výroba, distribúcia a uchovanie potravín + zabezpečenie vody a tepla.
Práce, ktoré nesúvisia priamo so zabezpečením prežitia (napr. výstavba nových budov, oprava ciest, luxusné služby, reštaurácie) sú nadbytočné.
Energiu obyvateľstva treba sústrediť na poľnohospodárstvo, konzerváciu potravín, zber paliva a základnú infraštruktúru.
Zníženie pohybu = zníženie spotreby
Obmedzením mobility (stavby, cestárske práce, prevádzky služieb) sa zníži potreba cestovania, práce a tým pádom aj energetický výdaj.
Ľudia tak vydržia dlhšie s menším množstvom jedla.
V extrémnych hladomoroch sa historicky zakazovali veľké stavebné projekty, aby ľudia neplytvali silami (napr. v Európe počas vojen a morov sa zastavovali stavby katedrál).
Opravy ciest, baníctvo, kamenárstvo či zváračstvo sú dôležité v dlhodobom horizonte, no počas krízy sa dá prežiť aj s obmedzenou funkčnosťou týchto odvetví.
Dočasné spomalenie infraštruktúry je menšie riziko než masová podvýživa a úmrtnosť.
V čase nedostatku potravín by sa niektoré fyzicky namáhavé práce ktoré nie sú nevyhnutné k prežitiu ako je stavbárstvo, drevárstvo, zváračstvo, baníctvo, kamenárstvo, reštaurácie a podniky mohli zrušiť, alebo obmedziť na minimum.
_______________________
Ak emisie začneme znižovať len veľmi pomaly (1% ročne) do roku 2100 bude 0,09% CO2, potom sa táto hodnota už ustáli. Ak sa zohľadnia všetky pozitíva otepľovania ako je fertilizačný efekt CO2, predlženie vegetačnej sezony v miernom pásme a vznik nových polí na severe + pokrok vo vede (lepšie hnojivá, GMO plodiny odolnejšie voči suchu, zlepšenie zavlažovacích systémov a odchytávania vody).... a ak sa k tomu zohľadnia negatíva otepľovania ako je zhoršenie sucha, víchric, povodní, zánik alebo skrátenie vegetačného obdobia na miestach kde je už dnes príliš teplo.... potom sa odhady úrody v roku 2100 v porovnaní s rokom 2025 líšia a pohybujú v rozmedzí -27% až +125%. Celkové prognozy sú teda pozitívne. S najväčšou pravdepodobnosť sa bude svetová úroda pohybovať v plusových číslach alebo len v malom mínuse. Ale ani v tom najnepravdepodobnejšom a najhoršom scénari s poklesom 27% by to nebol koniec sveta a nebol by nedostatok potravín.
My totiž máme mechanizmy ako vieme znížiť závislosť na potravinách :
1 : Byť vegetarián
2 : Nemať nadváhu
3 : Obmedziť hybnosť (max 1000 krokov denne - 2500 bol preklep) / Zvýšiť mechanizáciu
4 : Nemať domáce zvieratá
5 : Nevyhadzovať jedlá
6 : Vyrábať umelé jedlo v laboratoriu (nech pokryje aspoň 20% dávky)
Všetkých týchto 6 bodov dokáže znížiť množstvo úrody z polí potrebnej na prežitie až o 90% ! Takže aj pri najhoršom scénari by stačilo len z tretiny dodržiavať body 1-6 a jedla bude stále dosť. Problém nie je v otepľovaní, že niekde vzrastie teplota o 2 stupne... problém je v nerovnomernej distribúcii a v životnom štýle obyvateľstva, to je na niektorých miestach príčinou nedostatku jedla, nie otepľovanie.
Nedostatok potravín je umelá zástierka Green Dealistov aby mohli pokračovať vo svojich nezmysloch.
ZOZNAM REÁLNYCH PROBLÉMOV :
1 : Ako zbaviť prírodu plastov ?
Emisie v ovzduší nepredstavujú reálny problém, ale plasty a mikroplasty v prírode áno. Už dnes človek skonzumuje pol kila plastov ročne. Existujú 4 riešenia plastov :
1 : Čistenie prírody od plastov - štát by mal investovať peniaze na zamestnanie robotníkov, ktorí by zbierali z prírody pohodené odpadky + odchytávali odpad, ktorý sa dnes povaľuje v riekach a oceánoch
2 : Postaviť pri ústi riek takéto sitá (obrázok dole), ktoré zachytávajú odpad, to zabráni tomu aby sa plastový odpad dostal do mora v ktorom sa potom ťažko odchytáva.
3 : Prestať vyrábať oblečenie z umelej hmoty ako polyester a nylon, ale iba z bavlny. Zakázať tiež výrobu umelých trávnikov.
4 : Opotrebovanie pneumatík je jedným z hlavných zdrojov mikroplastov v životnom prostredí. Keď sa pneumatiky počas jazdy trú o vozovku, uvoľňujú sa z nich malé častice gumy, ktoré obsahujú plastové polyméry. Tieto častice sa dostávajú sa počas dažda odnesú do kanalizácie a odtiaľ prenesú do rieky. Zabrániť tomu aby sa tieto mikroplasty dostali do rieky, by pomohlo inštalovať do kanalizácie filtre, ktoré by zachytávali mikroplasty.
5 : Namiesto jednorazových plastových fliaš by sa mali používať dlhotrvajúce vrátne plasty. Čiže kúpiš si v obchode trebárs 10 plastových fliaš, doma ich vypiješ, a 10 fliaš potom vrátiš naspäť do obchodu (za vrátenie fľaše dostaneš nejakú odmenu), ten ich vyčistí a znovu použije, respektíve odovzdá ich spoločnosti, ktorá vyrába nápoje. Takto by sa fľaše dali používať opakovane po dlhú dobu, bez toho aby sa museli neustále vyrábať a spaľovať nové.
Myslím, že aplikovanie všetkých týchto 5 bodov by mohlo znížiť mikroplasty v prírode o 99%.
2 : Vymieranie živočíchov počas otepľovania
Vplyvom otepľovania niektoré živočíchy vymierajú. Pri živočíchoch ako sú slony, levy, tigre, tulene, mrože, ľadové medvede, pre ľudstvo to nepredstvuje problém, lebo prežitie ľudí nie je závislé od týchto zvierat. Avšak vymierajú aj včely, a to už problém je, pretože včely patria medzi hlavných opeľovačov plodín. Tu sú riešenia ako zvýšiť populáciu včiel :
1 : Zabíjať predátorov včiel ako sú sršne, osy, mravce. Ak včely nebudú mať predátorov, viac včiel prežije
2 : Vyhlásiť včelu za chránený druh, za zabitie včely bude automaticky mastná pokuta. To pomôže tomu, že deratizéri keď odstraňujú včelie hniezdo včely nezabijú, ale ich hniezdo len premiestnia do prírody.
3 : Používať ekologickejšie postreky, šetrnejšie k včelám.
4 : Otepľovanie severnej pologule predĺži vegetačné obdobie, čo bude pozitívne pre včely, včely budú mať viacej jedla a viac času na nazhromaždenie potravy do úľov.
5 : Otepľovanie však môže prinášať aj problém pre včely. Rôzne druhy rastlín reagujú na zmeny teploty inak ako včely. Môže sa stať, že včely vyletia z úľov skôr, než začnú kvitnúť ich hlavné zdroje potravy, čo vedie k nedostatku potravy v kľúčových obdobiach. Toto by sa však dalo vyriešiť, bolo by treba monitorovať všetky včelstvá v krajine, sledovať správanie včiel či vychádzajú z úľov, a pokiaľ nastane doba, že sa včely prebudia skorej, no v prírode pre nich nie je dostatok potravy, je potrebné aby im včelári dali svoju potravu, a teda vedľa úľov umiestnili nádobu s medom, nektárom, a to až dovtedy, dokiaľ sa nezačne opeľovacie sezóna. Počas teplého počasia kedy ešte nie je opeľovacia sezóna no včely sa prebudia, sa môže na krátky čas potrava umiestňovať aj do lesov, aby aj divoké včely mali potravu.
6 : Zvýšená teplota nad 35 stupňov môže včely vyčerpávať. Pri otepľovaní bude narastať počet tropických dní cez leto. Pri včele medonosnej ktorá sídli v úľoch by sa to dalo vyriešiť presídlením úľu v lete do lesných oblastí, kde je teplota nižšia. Pri divokých včelách teplota nad 35 stupňov v krajine nie je problém, keďže tieto včely žijú v lesoch, kde je dostatok chládku a vyparovanie vody, čiže teplota tam len zriedkakedy presiahne 35 stupňov.
3 : Ako riešiť záplavy ?
Globálne otepľovanie môže zhoršiť niektoré povodne, niekde môže veľa pršať, rieky sa zdvihnú a zatopí to krajinu. Našťastie existuje riešenie, ako tento problém vyriešiť. V čase dlhotrvajúceho dažďa kedy hrozí vyliatie rieky, umiestní sa na rieku viacero vodných čerpadiel, tie najvýkonnejšie dokážu prečerpať 300 m3 vody za sekundu ! Čerpadlá budú čerpať vodu z rieky a prelievať ju cez vybudované vodovody do umelo vytvorených veľkých jám. Niekoľko kilometrov od rieky sa bude nachádzať viacero veľkých jám, každá z nich bude mať okolo 1 km2 s výškou do 3 metrov. Voda z vylievajúcej lieky sa bude prečerpávať práve do týchto jám. Keď dážď prestane, odchytená voda vo vedľajších jamách sa môže použiť na spotrebu vody v krajine.
4 : Baktérie pod ľadom ?
Eko aktivisti bijú na poplach, že otepľovanie roztápa ľadovce a hrozí, že sa z ľadovcov uvoľnia nejaké tie staré baktérie, ktoré tu boli kedysi na Zemi, no ľad ich zakonzervoval. To aby sme si už teraz dali všetci rúška, lebo už sa roztopilo 7,5 bilióna ton ľadu. To sa už stalo, čiže ak v ľade boli nejaké skryé baktérie, je dosť možné, že už sa uvoľnili do obehu. Je to dôvod na obavu ? Máme si dať všetci rúška a skafandre ? Nie, pokiaľ by aj boli nejaké zakonzervované vírusy, väčšina z nich je už mŕtva, ľadovce sú staré niekoľko desiatok miliónov rokov, a ani v ľade neprežijú vírusy milióny rokov. Ale niektoré prežiť mohli, tie ktoré boli v hornejších vrstvách a sú teda novšie, staršie menej než milióny rokov, tie sa ale však už roztopili. Čo sa s nimi stalo ? Časť z nich zanikla, lebo nebola adaptovaná na súčasné prostredie... Časť prežila ale koncentrácia by sa vplyvom vodných prúdov a vzduchu na veľké vzdialenosti prudko znížila = takmer 0 riziko nákazy.
Nie, viac sa bojme toho, aby niekto nezjedol netopiera ktorý má v sebe bohatú mňamku vírusov. Je to Green Deal, ktorý zvyšuje riziko pandémie. Vedie k chudobe, a čím viac sú ľudia chudobnejší, tým viac jedia hmyz a rôzne pochybné jedlá - netopiere, antilopy, apod... Tieto divoké zvieratá žijúce v divočine nie sú pod ľudskou veterinárnou kontrolou a sú bohatou zbierkou rôzných vírusov, ktoré sa pri zjedení prenesú na človeka a ten ich potom prenesie na iného človeka. Je dosť možné, že nejako takto sa z Číny rozšíril covid. Keď už sa chceme báť pandémie, bojme sa Greendealu.
5 : Atómova vojna
Hrozba atómovej vojny predstavuje seriózny problém pre ľudstvo, tu sú 3 body ako znížiť riziko atómovej vojny
1 : Zabrániť rozširovaniu štátov, ktoré chcú vlastniť atómove zbrane. Dnes ako ďaľší štát, ktorý chce vlastniť zbrane hromadného ničenia patrí aj Irán. Avšak čím viacej štátov bude vlastniť atómové zbrane, tým vyššie riziko, že niektorí z nich tieto zbrane použije.
2 : Vzájomná denuklerizácia. Znamenalo by to, že všetky jadrové mocnosti adekvátne znížia množstvo jadrových zbraní o 80%, a teda USA zníži z 3700 na 740, Rusko z 4300 na 860, Británia z 225 na 45, Francúzsko z 290 na 58, Čína z 600 na 120, India z 180 na 36, Pakistan z 170 na 34, Izreal a Severná Korea 50% zníženie z 90 na 45, a z 50 na 25. Na tento denuklerizačný proces by dohliadala medzinárodná komisia.
3 : Ústupky. Z času na čas sa stane, že vodca niektorej jadrovej mocnosti dostane imperiálne chúťky. Niekedy je nevyhnutné dať jadrovej mocnosti časť územia iného nejadrového štátu, aby sa tým zabránilo väčšiemu zlu, lebo dráždiť nervy vodcu jadrovej mocnosti, je pohybovanie sa na tenkom ľade. Ono nakoniec aj tak sa často krát stane že vodca jadrovej krajiny zomrie, a po ňom nastúpi iný vodca, tento krát pacifista, ktorý vráti okupované územie naspäť svojmu majiteľovi.
6 : Starnutie populácie / Demografická kríza
Jedným z ďaľších problémov je starnutie populácie a demografická kríza. To že sa ľudia dožívajú vyššieho veku problém nie je, to sa dá ľahko vyriešiť zvyšovaním dôchodkového veku, ktorý sa zvyšuje priamo úmerne s priemernou dĺžkou života. To čo predstavuje problém je demografická kríza, pred 35-50 rokmi nastala obrovská pôrodnosť, lenže pred 34 rokmi až doteraz bola pôrodnosť nízka. Inak povedané, ak sa silno početné ročníky 1975-1990 dostanú do dôchodkového veku, prudko vzrastie počet dôchodcov, a pomer pracujúcich ľudí vo veku 18-63 k nepracujúcim dôchodcom 64+ sa zhorší. Keď dnes 1 pracujúci človek pracuje na 0,5 dôchodcu, o 15-30 rokov to bude 1 pracujúci človek na 0,8 dôchodcov, pomer sa zhorší o 60%. Aby pracujúci zásobili dôchodcov produktami a službami v rovnakej miere ako teraz, budú musieť fakticky pracovať o 60% viac, a toto obdobie bude trvať dokým bude žiť silno početná generácia v dôchodkovom veku, čiže asi 15 rokov. Ako sa vyhnúť tomu aby pracujúci nepracovali o 60% viac a teda až 282 hodín mesačne ? Ako vyriešiť problém nedostatku pracovnej sily ? Nuž riešení je hneď niekoľko
1 : Zvýšiť pracovnú silu
a : Študenti vo veku 14-18 rokov budú chodiť do školy 4 dni namiesto 5 dní v týždni, a to na úkor toho, že im odpadnú nepotrebné predmety ako dejepis, telesná, hudobná, výtvarná, etika. 1 deň v týždni po 5 hodín budú pracovať, čiže mesačne odpracujú okolo 20 hodín.
b : Všetci práceschopný ľudia vo veku 18-63 budú chodiť do práce, dnes totiž okolo 20% práceschopných ľudí vo veku 18-63 nepracuje, buď ich živia partnery, alebo rodičia.
c : Dôchodcovia budú taktiež chodiť do práce, avšak nebudú povinní pracovať 176 hodín mesačne, ale aspoň 48 hodín mesačne (2 dni v týždni po 6 hodín) nejaká ľahšia forma práce.
__________________________
2 : Al - Umelá inteligencia
Niektoré práce nahradí Al a roboty, už teraz je Al tak výkonná, že niektoré práce by dokázala nahradiť. Vývoj Al ide míľovými krokmi dopredu, takže o 15 rokov pravdepodobne bude Al schopná nahradiť väčšinu práce pri ktorej sa využíva myseľ. Al dnes dokáže nahradiť aj niektoré ručné práce, ako napríklad riadenie auta, vlaku, električky, dnes už existujú samoriadiacie dopravné prostriedky.
_______________________
3 : Automatizácia
Niektoré práce sa dajú zautomatizovať. Tak napríklad dnes už nie sú potrební pokladníci, kúpite si v obchode produkty, nablokujete sami a zaplatíte. Niektoré hypermarkety a obchody už dnes takto fungujú. Kaviarničky môžu byť tiež samoobslužné, prídete do kaviarne, tam bude automat na kávu ktorý vám spraví kávu, naťukáte a zaplatíte. Nie sú potrební zamestnanci. Alebo prídete do reštaurácii, a je tam objednávací panel, naťukáte si jedlo ktoré chcete, zaplatíte, a počkáte dokiaľ ho kuchár spraví, ak je jedlo hotové, na tabuli sa objaví vaše číslo a vy si jedlo od kuchára vyzdvihnete, takže nie sú potrební už ani čašníci. Teoreticky nie sú potrební už ani predavači, prídete do obchodu a v obchode bude veľký panel, tam naťukáte aký tovar chcete a panel vás nasmeruje k výrobku, ba dokonca vám aj poradí čo kúpiť (bude v ňom zabudovaná Al). Dalo by sa nájsť ešte ďaľšie desiatky prác, ktoré by sa dali automatizovať.
7 : Ekonomické dlhy štátov
Dlhy štátov sa dnes zvyknú nafukovať ako neriešiteľný problém, ale pritom nejde o vážny problém, tu sú preto 2 dôvody
1 : 90% dlhu štátov je vo forme dlhopisov. Dlhopis je cenný papier, ktoré vydáva štát, predáva ich na trhu záujemcom s tým, že kupec dá štátu peniaze, a štát kupcovi dlhopis + každoročné úroky z dlhopisu. Dlhopisy však nefungujú tak, že štát je povinný vyplatiť kupcovi celú sumu dlhopisu + úroky, naopak, pokiaľ by štát zbankrotoval, alebo vyhlásil peňažnú neschopnosť, nie je povinný vyplatiť kupcovi celú sumu dlhopisu. Dlhopisy teda nefungujú tak ako bežná pôžička kedy predajca je povinný za každej udalosti vyplatiť kupcovi celú sumu pôžičky + úroky. Preto pokiaľ by aj jednotlivé štáty nedokázali splácať svoj dlh, vyhlásia finančný bankrot a kupcom dlhopisov nevyplatia nič, alebo len určitú časť, ktorú budú vedie splatiť . Nemožno očakávať, že kupci prídu za štátom a prikážu mu "vyplaťte mňa všetko čo ste dlžný", takto to funguje pri klasických pôžičkách, ale nie pri dlhopisoch, pri tých sa vypláca len vtedy ak sa štátu darí. Nemožno teda očakávať že vznikne medzi 2 štátmi vojna, len preto že jeden štát vyhlásil bankrot a nebol schopný splácať svoj dlh, takáto situácia je totiž v zmluve a oba štáty s ňou rátajú.
Hoci sa jednotlivé štáty môžu vyhnúť úplnemu kolapsu ekonomík ak vyhlásia bankrot, čím sa na základe dlhopisových podmienok zbavia splácania svojich dlhov, predsa utrpia nejaké škody, stratia dôveru od iných krajín a budú sa javiť ako krajina ktorá nedokáže splácať svoje dlhy, vďaka tomu bude ťažké získať v budúcnosti pre štát ďaľšie požičané peniaze vo forme dlhopisov od iných krajín. Takáto krajina potom bude musieť viac šetriť a nezadlžovať sa.
2 : Splatenie celého dlhu nie je problém. Zoberme si len také Slovensko, SVK má 72 miliardový dlh. Priemerná mzda v hrubom je 1500 eur, v čistom po 1200 eur. Na Slovensku pracuje 2,5 milióna ľudí. Stačilo by znížiť čisté mzdy pre 2,5 milióna ľudí len o 10%, a tieto mzdy použiť na financovanie dlhu štátu, a cely dlh štátu by bol splatený do 20 rokov. Takže vidíme, že splatenie aj celého dlhu by nebol problém, pokiaľ by sa chcelo. Aj malé utiahnutie opaskov by stačilo na splatenie dlhov.
8 : Ako nepracovať / málo pracovať
Ak sa chcete vyhnúť práci alebo znížiť množstvo práce tu je niekoľko možností :
1 : Pokiaľ nepatríte medzi deti vo veku 0-18 rokov, alebo dôchodcov 64+, alebo invalidov s trvalým postihnnutím, alebo ste v pracovnom veku ale nemáte niekoho kto by vás živil (partner, rodičia), v takom prípade pracovať budete musieť aby ste sa uživili. Je tu však niekoľko možností ako pracovať menej :
A : Kapitalistický systém je nastavený tak, že pracuješ toľko koľko spotrebuješ. Ak viete šetriť, stačí vám zarobiť menej peňazí aby ste prežili, a menej peňazí = menej času v práci. Tu je niekoľko rád ako šetriť
1 : Bývať v rodičovskom dome/byte
Ak máte fajn rodičov, odpustia vám nájom, alebo dajú nízky nájom.
B : Spolubývanie - bývate viacerí v jednom obydlí, a často krát spíte v jednej izbe viacerí.
_____________
2 : Nechodiť na dovolenky do zahraničia
_______________
3 : Nechodiť na výlety
_____________
4 : Stravovať sa výlučne doma, nosiť obedáre do práce, vyhýbať sa v jedlu v reštauráciach.
_____________
5 : Nevlastniť auto, cestovať výlučne MHD
_____________
6 : Nefajčiť, nepiť alkohol
_____________
7 : Nemať nadváhu - stačí vám potom menej jedla
______________
8 : Oblečenie kupovať len 2-3 kusy ročne, čo stačí na prežitie, nie na módne ukazovanie sa.
______________
9 : Dávať prednosť studenšej sprche, oproti teplej - ušetríte na plyne
______________
10 : V lete viac preferovať ventilátor pred klimatizáciou (ušetríte na elektrine), v zime zas umiestniť v tepelnoizolačne fólie na okno (zníži sa tým strata tepla, ušetríte tak na plyne).
_____________
11 : Nemať domáce zviera (ušetríte na konzervách a zverolekároch)
_____________
12 : Snažiť sa kupovať jedlá v hypermarketoch keď sú v akcii, pozerať ktoré jedlo je kde aktuálne najlacnejšie, a teda bežne šetrný človek kupuje potraviny aj v 4-5 rôznych hypermarketoch keďže v každom z nich je iné jedlo najlacnejšie... paprika môže byť najlacnejšia v kauflande, uhorka v Lidli, mlieko v Tescu, a maslo zas v Coop Jednote...
Chleba a pečivo piecť doma v peci z múky a z domácich surovín, vyjde vás to 5 násobne lacnejšie než keby máte kúpiť chlieb/pečivo z hypermarketu.
______________
13 : Vyhnúť sa službám ktoré nevyhnutne nepotrebujete, respektíve obmedziť ich na absolútne minimum ako sú tréneri (trenovať viete aj sám), posilovne (kúpiť činky a cvičiť viete aj doma) kozmetičky, kino,divadlo, maséri, záhradníci, upratovačky, kúpele, hotely, lyžovačka, kaviarne (kávu si viete spraviť aj doma), cukrárničky (zákusky si viete kúpiť aj v hypermarkete, alebo spraviť doma z domácich surovín) atd...
_____________
14 : Vyhnúť sa kúpe zbytočných dekorácii ako sú obrazy, koberce, obrusy, zrkadlá, sviečky, sošky, nástenne hodiny, umelé kvety, váza, sochy, kožušiny, a stovky rôzných ďaľších dekoratívnych doplnkov. Patria tu ale aj nepotrebné dekoračné doplnky na telo ako šperky, hodinky, módne okuliare, tetovanie, piercing, zdobené nechty, make-up, atd, atd....
___________________
Takže tu je 14 bodov na ktorých sa dá šetriť, ak by ste aplikovali všetky body, viete mesačne vyžiť z 250 eur (pokiaľ neplatíte nájom u rodičov, iba energie) a z 350 eur ak bývate v spolubývaní. Pokiaľ pracujete ako SZČO, alebo brigádujete, a za hodinu služieb zarobíte 10 eur v čistom, potom by vám stačilo pracovať len 25, alebo 35 hodín mesačne aby ste prežili. Pokiaľ pracujete na TPP tak sa 176 hodinám práce mesačne síce nevyhnete, ale ak máte napríklad príjem 1000 eur mesačne a výdavky len 250 eur mesačne, 750 eur mesačne ušetríte, za rok je to 9000 eur, a za 11 rokov si viete našetriť 100 tisíc eur, môžete za to kúpiť byt, prenajímať ho a žiť po celý život už len z prenájmu a dať výpoveď v práci, pokiaľ budete žiť šetrným spôsobom života.
Takže možnosť ako v kapitalizme pracovať málo existuje, je len na vás ako sa tomu prispôsobite, pritom pamätajte na to, že čím viac bodov 1-14 budete aplikovať, tým menej budete pracovať.
6
7
@11monika11 @6
Ako si si všimla tento komentár, ved ak sa reaguje na staté statusy, tie sa predsa nedávajú na prednú stranu birdzu narozdiel od for...
Ako si si všimla tento komentár, ved ak sa reaguje na staté statusy, tie sa predsa nedávajú na prednú stranu birdzu narozdiel od for...
10
11
@lostinthedark @10
Nie, už viem, je to vdaka funkcii "ožilo"... Aj tak som tu bol len na skok a už idem preč, nikto tu normálne nediskutuje so mnou
Nie, už viem, je to vdaka funkcii "ožilo"... Aj tak som tu bol len na skok a už idem preč, nikto tu normálne nediskutuje so mnou
12
@veteran @5 a co si myslis o tomto mojom napade? » www.birdz.sk/tequila/status/...
inak naco si to sem daval, ked si necakal, ze si to niekto precita?
inak naco si to sem daval, ked si necakal, ze si to niekto precita?
13
@tequila @12
čakal som že si tu prečíta užívatel instrucciones, ktorý tu dakedy tento status komentoval, jemu sa tento príspevok objaví, ale nie tamtí.
Ten nápad by mal zmysel pokial by sme mali čo navyše vyrábať, lenže my už pracujeme na 100%, myslíš že ak dalších 13 dní budeme chodiť do práce že vyrobíme o 5% toho viac ? Ale kdeže nevyrobíme, lebo tolko zákaziek Slovensko nemá.
Uvediem príklad, SVK vyrobí 1 milion aut, preto lebo máme ročne 1 milion zákaziek. Ci budeme chodiť 250 dní do práce v roku, alebo 263 dní v roku, je to jedno, lebo stále vyrobíme len tolko aút, kolko je zákazok.
čakal som že si tu prečíta užívatel instrucciones, ktorý tu dakedy tento status komentoval, jemu sa tento príspevok objaví, ale nie tamtí.
Ten nápad by mal zmysel pokial by sme mali čo navyše vyrábať, lenže my už pracujeme na 100%, myslíš že ak dalších 13 dní budeme chodiť do práce že vyrobíme o 5% toho viac ? Ale kdeže nevyrobíme, lebo tolko zákaziek Slovensko nemá.
Uvediem príklad, SVK vyrobí 1 milion aut, preto lebo máme ročne 1 milion zákaziek. Ci budeme chodiť 250 dní do práce v roku, alebo 263 dní v roku, je to jedno, lebo stále vyrobíme len tolko aút, kolko je zákazok.
14
@veteran @13 ale ved si ho netagol, tak ako sa mu to malo zobraziť? A nie je to len o zákazkach. Obchody predávajú, keď ľudia kupujú a čím viac budú otvorené, tým viac sa bude kupovať a teda aj vyrábať
Napíš svoj komentár
Som za to aby sa v severnej Afrike vyrábala elektrina skrze solárne panely. Následne táto elektrina prejde cez elektrickú siet cez more do Europy.
Elektrická energia cez solárne panely je dnes najlacnejší typ výroby elektriny, navyše v Afrike je táto výroba najeefektívnejšia. Navyše je to EKO.