Na úvod by som vás chcela oboznámiť s týmto príbehom. Pôjde vlastne o jeden príbeh (vlastne o dva príbehy), ale bude písaný z pohľadu dvoch dievčat, ktorých životy sú úzko spojené, lenže o tom nevedia. Sú totižto dvojičky, ale naposledy sa stretli keď mali pol roka. Ja budem písať z pohľadu druhého dvojčaťa, Christie, a kamarátka ( @1ivanushka1 ) bude písať príbeh z pohľadu prvého dvojčaťa, Keylee. Aby vám neskôr neunikali niektoré fakty, bude dobré ak budete čítať príbehy oboch dievčat, ktoré sa, nakoniec uvidíte, opäť prepletú.

Naše kapitoly budú časovo súmerné. Ku každej kapitole budeme pridávať link na kapitolu tej druhej, aby ste si ho mohli hneď prečítať

Dúfame, že sa vám bude páčiť



ÚVOD

Volám sa Christie Eileen Homesová. Žijem len s otcom, lebo rodičom to prestalo klapať len čo som sa narodila. Obaja sa zhodli na tom, že bude lepšie, keď ma bude vychovávať otec. Tak som teda ostala s ním, ukrátená o mamu.
Otec je psychológ. Nanešťastie pracuje ako psychológ, na strednej, kde chodím ja. Jeho plat je pomerne dobrý, ale čakala by som, že za tie nervy, ktoré dennodenne prežíva, mu platia viac. Už skoro šesť rokov sa stretáva s Leilou. Je od neho o 3 roky mladšia a pracuje ako učiteľka v materskej škole. Spoznal sa s ňou pred siedmymi rokmi, keď sa rozviedla so svojím manželom, ktorý žije v Kanade a ich syn Matt sa z ich rozchodu nevedel spamätať. Ani poriadne neviem či je priradený mame alebo otcovi, pretože väčšinu času je na internáte. Chodí do súkromnej hokejovej školy.
Spolu s otcom bývam v štvorizbovom byte na desiatom poschodí v meste Hothwintton. Toto mesto je rozdelené na dve časti – starý a nový Hothwintton. Náš byt sa nachádza v novej časti – skoro v centre mesta. Ku škole, ktorú navštevujem, vedú dve hlavné cesty. Jedna vedie cez centrum, ňou chodievam ak ma vezie otec, a druhá sa križuje so starou časťou Hothwinttonu, ktorá je podstatne menšia, a touto cestou chodievam oveľa radšej. Vedie cez ulice, na ktorých poväčšine nikto nebýva a kopec domov by možno bolo treba aj zbúrať.
Dom 391 na Flap street má železný plot zarastený kríkmi, ktoré dobrých dvadsať rokov nestrihali a zhrdzavené pánty na bránke. Trávu mám väčšinou po pás no na niektorých miestach je vydupaná – mnou. Na toto miesto chodievam po škole alebo keď mám zlú náladu, čo je celkom dosť často.
Nemám o sebe veľa čo povedať. Žijem vcelku nudný život. Alebo sa mýlim?

PROLÓG

„Nestratil si ho, že?“ povedala som s nádejou.
„Pššt!“ povedal potichu a dal si prst na ústa.
„...že starí rodičia mali viacero domov. Rose, to je asi on. Tristodeväťdesiatjeden.“ povedal hrubý mužský hlas.
Vyskočila som na rovné nohy a zdrapila som Skylera za ruku.
Bránka zaškrípala.

Otočila som sa, že už pôjdem.
„Chris, počkaj,“ chytil ma za ruku. Otočila som sa späť k nemu.
Sklonil hlavu. „Ja ťa mám rád.“
Udivene som naňho pozrela, no sklopila som zrak. Chytil ma aj za druhú ruku.
„Aj ja,“ zašepkala som a objala som ho.



Z pohľadu tej druhej..



KAPITOLY - CHRISTIE

1. KAPITOLA - prvá časť -> klik!
Dva začiatky s jedným koncom - 1. ODCHOD

1. KAPITOLA - druhá časť -> klik!
Dva začiatky s jedným koncom - 1. ODCHOD

2. KAPITOLA - prvá časť -> klik!
Dva začiatky s jedným koncom - 2. PROVOKÁCIA

2. KAPITOLA - druhá časť -> klik!
Dva začiatky s jedným koncom - 2. PROVOKÁCIA

3. KAPITOLA - prvá časť -> klik!
Dva začiatky s jedným koncom - 3. ALKOHOL

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár