Predstavujem sa vám. Volám sa Kristína, mám 20 rokov, študujem na vysokej škole a bude zo mňa učiteľka. Deti milujem a viem že toto je stopercentne to, čo chcem robiť, aj keď moji rodičia tým úplne nadšení nie sú. Milujem svojich priateľov, tých pár čo mi ostalo, no spriaznenú dušu nemám, možno preto vkladám časť zo seba medzi všetkých vás.

Mojou top témou posledné takmer tri mesiace je môj vzťah. Dovtedy som pri jeho komentovaní väčšinou iba šomrala, ako ma nebaví stále dávať a menej dostávať. Alebo ako ma ten môj zase nahneval a pohádali sme sa. Alebo ako veľmi ho ľúbim, keď sme mali dobré obdobie. A dnes? Dnes neviem kto som. Dnes neviem odpovede na väčšinu otázok ktoré dostanem. Dnes som zmätená a čím dlhšie nad vecami uvažujem, tým sú zahmlenejšie a ťažšie. Väčšine ľudí okolo mňa už leziem na nervy s neustálym riešením svojho krachnutého vzťahu. Dúfam, že aspoň tu sa to stretne s aspoň tichým odignorovaním a nie čoraz podráždenenjšími radami že to mám hodiť za hlavu. Lebo, prepáčte mi to, no neviem to hodiť za hlavu..

Charakteristika znamení zverokruhu, Muži sú z Marsu a ženy z Venuše a dokonca aj jedna malá knižka s názvom Kam se poděl můj sýr, to sú tri veci ktorými teraz žijem. Možno vám to pripadá hlúpe, ale mne nie a naozaj mi to pomohlo konečne sa pozrieť aj na seba. Vždy som si myslela že ja som to chudiatko, že ja som tá čo stále len dávala a nedostávala nič. Pochopila som ten rozdiel, pochopila som že človek musí začať od seba a že nie on bol ten čo nedával nič, on už potom prestal dávať, lebo som ho každou kritikou a výčitkou uzemňovala stále viac a viac a čakala som že ho to pozdvihne a dostane chuť bojovať. No už chápem že chlapi sú iní ako my ženy. Nemôžme ich brať za rovnakých ako sme my a takisto aj naopak, oni tak neberú nás. Nie sme rovnakí. A ja som si myslela že keď niečo nepoviem nahlas, tak mu to dojde, no to tak nefunguje asi. A potom som sa hnevala, že to nespravil. Až oveľa neskôr mi došlo, že je nefér si niekoho zidealizovať a potom sa hnevať, keď taký nie je, alebo sa takým nestane.

Toto je môj najväčší problém. Ja som večný rojko, snílek, predstavujem si lásku ako dokonalú a ona taká nikdy nie je a ja sa vždy potom cítim ukrátená o niečo, že niečo je nesprávne, ale nie mojou vinou.. A pritom to vždy bolo mojou vinou, mojou fantáziou a nedostatkom realistického pohľadu.

Uvidíme čo ukáže čas, uvidíme o pár mesiacov ako sa to vyvinie.. Lebo napriek všetkému verím na "porekadlo", že ak sme si súdení, tak naše cesty osud opäť zvedie dokopy jedného dňa.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár