Pekné, smutné, nerozumiem koncu.
Prišiel, aby je splnil sen a vzápätí bez slova zmizol, skôr, než si všetko stihla uvedomiť. A teraz? Dávno je všetko zabudnuté...len v kútiku duše vie, že nič nie je zabudnuté. Čo sa stalo sa už neodstane.
A tak ako sa na jeseň vietor vkráda do šumu listov tancujúcich pod konármi stromov, tak letmo sa aj spomienky nevedome plížia do jej života a narúšajú jej bezstarostný úsmev.
Kto pomôže odohnať ten skrytý smútok v jej očiach?
Kto je ochotný vytiahnuť ju z kruhu smutných sŕdc?
Nenájde sa nik, lebo keď vietor zafúka naposledy, bude príliš neskoro.
Odveje jej bezstarostný úsmev,
odveje jej zahojené rany,
odveje jej prameň kučeravých vlasov, v ktorých sa stále skrýva jeho vôňa,
odveje jej uschnuté slzy,
odveje jej spomienky a všetko,
čo jej ho pripomína.
A jej srdce ostane celkom prázdne.
Vyznanie
Komentuj
Komenty k blogu
1
richardulman
30. 10.októbra 2008 17:54
ten posledný riadok sa mi nepáči
Napíš svoj komentár