Dve postavy na hracom poli,
Na rovnakom mieste ako kedysi,
No predsa tu nikdy neboli,
Len čas ich sem priviedol.

Od začiatku tak ďaleko
Ba na konci,
Pri stene nárekov,
Až tam sú.

Sú, je a je,
Mlčky hladiac telá,
Sú, no spolu nie,
Zomrela aj nádej bdelá.

Do krajiny Nikdy,
Zo sveta Možno návštevník,
Koľko ničoho, toľko krivdy,
Nenapovie nik.

Len spoločne sami stoja,
Dotýkajúc sa spomienkami,
Tie sa nezdvoja,
Tak trpký pád zo zeme.

Hra sa skončila,
Mlčky a tlkotom srdca,
Pohŕdavým ahoj a úsmevom zabila,
Odišla z konca.

 Báseň
Komentuj
Napíš svoj komentár