Tak teda prejdem k mojim prvým dňom praxe na škole. Schytala som naneštastie zimný mesiac december lebo som predposledná v abecede takže úžasné manuálne práce v záhrade som mala robiť v najväčšej zime . v predvečer môjho nástupu na prax som sa dozvedela, že máme ísť aj s Dominikou do voliéry... ajaj.. aj som bola rada, pretože predsa, vo voliére sú zvieratá, malo by to byť zaujímavejšie. Prešlo ma to po prvom dni naša pani voliernička, ktorá sa zdala fajn, pokiaľ sme s ňou nemali prax, nám v mimoriadnej rýchlosti vysvetlila čo budeme robiť. Dominike dala do ruky kýbeľ s vodou a poslala ju umývať misky hydine a mňa zobrala.... k Šaňovi dala mi lopatu, vidly a fúrik a mala som mu vyčistiť voliéru. Ale úplne kompletne, aby tam nič neostalo. a ja, dievča z mesta čo sa mi ani nesnívalo že budem musieť perfektne vyčistiť poníkovi voliéru, som sa pustila do práce. Keď som bola hotová, voliernička mi hneď strčila do ruky oškrabávač a poslala ma oškrabávať ehm, slepačie výtrusy z kurníka o päť minút ma však volala znova naspäť k Šaňovi a zvozila ma pod čiernu zem že som to zle vyčistila. Zle som omietla pavučiny, nezobrala som všetku slamu a kde – tu sa povaľoval exkrement proste sme sa zle pochopili tak som musela napraviť, čo som pokazila a vyčistiť to znova. síce ani potom sa volierničke nepáčili ometené pavučiny ale skonštatovala, že pokiaľ sa to zdá ako urobené mne.... poodvážala som všetko na hnoj a ušla som triediť slamu od lucerky. To som ani nedokončila, pretože voliernička nehľadí, či je práca dokončená, hlavne, že ti ich naváľa na hlavu 20 za deň. Tak sme s Dominikou špinavé od slamy čistili voliéru sliepkam, všetko dôkladne oškrabkali. Odniesli na hnoj. Ešte sme vyčistili vo volierničkynej kancelárii umývadlo a zem a o jednej sme sa konečne dostali na internát, kde som sa vrhla hneď do sprchy, ináč by som sa nemohla ani najesť . celý deň som sa modlila nech na druhý deň ideme do záhrady... nie, samozrejme, že keď som sa ráno zobudila, z okna som videla ako prší čo znamenalo že dnešný deň bude strávený vo voliére... s nechuťou som sa obliekla, išla pre Dominiku a celú cestu do voliéry som nadávala a kňučala ako tam nechcem ísť. Voliernička nás privítala robotou, Domči sa ušlo čistenie misiek na vodu a kŕmenie hydiny a ja som dostala... Šaňa Ale bola som rada, pretože to bola jedna z mála prác, pri ktorých som už vedela ako na to. Tentokrát stačilo len zobrať – ako to nazvala voliernička - ,,šťanky a hovná” a špinavú slamu, a odniesť to všetko na hnoj, potom poprinášať suchú slamu. To som zvládla. Potom ma voliernička zavolala s tým, že mám vytahovat slamu z balíka a dávať ju na kopu. Spýtala sa ma: ,,pochopili ste ma?” hovorím jej ,,áno”. Ale keď som sa chcela pustiť do práce, žádny balík som nevidela. Tak som išla za volierničkou opýtať sa, kde je ten balík, z kterého mám vytahovat slamu a jej reakcia bola krutá: ,, KEĎ MI RAZ POVIETE ŽE STE POCHOPILI TAK STE POCHOPILI TAK PREČO SA MA CHODÍTE NIEČO PÝTAŤ?? SLAMA JE TAM V KÚTE NEPOVEDALA SOM TO DOSŤ JASNE??!!” … A tak som psychycky zdeptaná odišla vytahovat slamu z balíku. Táto moja nechápavosť ma možno uchránila od tvrdší roboty, protože odvtedy mi voliernička zadeľovala robotu takýmto štýlom: ,,pôjdete so mnou a...nie to nezvládnete...donesiete mi...nie, to si radšej urobím sama....choďte triediť suchú slamu od mokrej..”. tak… do štvrtka som trudila suchú slamu od mokrej vo štvrtok sme mali instruktora, který nám nedal takmer žiadnu robotu, akurát čo sme sedeli na tých slávnych mrazákoch, kde ležali budúce objekty na pitvu. Takto sme prežili celý štvrtok do pol jednej. V piatok sme mali zo začiatku prax so záhradničkou, polievali sme kvety v škole. Potom sme ju prehovorili aby nás pustila do voliéry (protože sme vedeli, že tam nič nebudeme robiť a instruktor nás pustí skôr) a tak sme sa zas ocitli v smradľavej voliére kde sme celé piatkové doobedie prenudili a potom sme celé šťastné opustili voliéru a utekali na intrák na obed a domov..

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár