No, takže... Odmalička mám dobrý vzťah k zvieratám. Keď som cez leto prázdninovala u babky v záhrade som chytala všelijaké potvory – žaby, jašterice, chrobáky... Chcela som ich chovať ako domáce zvieratká. Nie vždy sa však podarilo udržať ich pri živote . Postupne, v takej siedmej triede na základnej, som začala uvažovať, že by som týmto tvorom chcela pomáhať. Tak sa v mojej hlave zrodil nápad – chcem byť veterinárka. Moja úžasná krstná mama, ktorá ma už odhovorila od nespočetne veľa profesií, vrátane herečky, speváčky, učiteľky (že ona nechce v rodine žiadnu ďalšiu učiteľku ) od astronautky, smetiarky, novinárky.... Snažila sa vyhodiť mi z hlavy aj toto, chcela zo mňa mať úspešnú ekonómku, pracovníčku na ministerstve (ako je ona) ale nie ja sa budem hrabať kravám v zadkoch krstná, nepomôžeš si! tak to po čase vzdala a začala ma pre zmenu podporovať. Moje známky na základnej... boli také všelijaké.. ale to bolo kvôli lenivosti ja som vedela, že sa viem naučiť a na prímačky som sa učila celý polrok. Napísala som ich najlepšie A to mi doma nikto neveril, že sa tam dostanem. Ale som rada. Školu v Nitre som si vybrala hlavne preto, lebo je to odbor ktorý ma zaujíma a zvieratá su priamo v škole a pri škole vo voliérach to bolo úplne najväčšie lákadlo. Lebo predsa je rozdiel keď sa učíte stavbu tela kravy z obrázku a textu ako keď vám oblasti ukáže profesor na živej krave. Niektorými vecami ma trochu škola sklamala.... Napríklad tým, že keď som nastúpila, zmenilo sa vedenie, tým pádom niektoré sľuby, ktoré dával starý riaditeľ na DOD a na prímačkách ostali len tak visieť vo vzduchu. Napríklad mali byť vybudované voliéry pre psov na internáte, aby si žiaci mohli priniesť svojich miláčikov so sebou keď už cez týždeň nebudú doma. Teraz nám ale profesorky povedali, že voliéry budú keď mi už budeme možno po mature. Takže nič sa nekoná. Teraz niektorí žiaci lamentujú nad tým, že išli na tú školu len preto že si mohli priniesť psa... Čo už, aj také sa stáva. Naša krava pôjde zachvílku na bitúnok, teliatko sa nechá.... máme aj poníka Šaňa to je moje zlato, na praxi som ho mala na starosti ešte máme prasa Viktora a ostatné zvieratká, myslím nemajú meno. Áno krava je Katka. Na to som zabudla. Vnútri vo voliere máme prasatá veľké, aj malé.. potom sú tam tri voliéry s králikmi, niekoľko voliér so sliepkami, máme rôzne druhy sliepok od tých najmenších ďalej máme dve husi, moriaky, morky, bažanta, kozy, ovce a pár mŕtvych sliepok a králikov v mrazákoch a potom tam je ešte niečo hnusné, veľké, smradľavé a vyzerá to ako zvlečené z kože... zrejme objekt na ďalšiu pitvu No tak prejdem k prvému dňu.... Môj prvý deň bol prvý deň na intráku. Zoznámila som sa so spolubývajúcimi z mojej izby, tie vedľa sme si nechali na neskôr bolo dosť nových tvárí na ten deň . Naša ,,úžasná” puritánska vychovávateľka z kláštora (a to nie je vtip) nás privítala chlebom a soľou. Každého zvlášť. Potom mi moja maminka musela navliecť postel lebo ona povedala že bez toho by nezaspala – mala slzy na krajíčku celý čas čo ma tam doviezli. Zdržala sa až do odchodu. Potom sme sa s babami trošku rozprávali, potom sme boli v jednej izbe ktorej obyvateľky si zvolali niektorých ľúdi akože asi aby sa s nimi zoznáili alebo skôr zistili kto je fajčiar ja nie som . Prvý deň v škole sme na seba pozerali a potom sme sa navzájom začali rozprávať. Naša triedna profesorka je v pohode, síce trošku zvláštnym spôsobom rieši veci, ale v pohode. Intrák je v dobrom stave myslím, že jeden z tých lepších. Strava sa dá jesť, aj keď na začiatku bola o dosť lepšia. Vychovávateľky sú staré harpye, až na jednu zo šiesteho poschodia, čo má štvrtáčky a má všetko totálne v paži. A potom náš zlatý trošku perverzný vychovávateľ mňa už pozná, pretože ma je dosť často vidieť na chalanskej chodbe ale má ma rád. Tak to by bolo všetko k opisu školy. Nejaké zážitky sem ešte určite hodím .
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
