(Život pri veternom parku)
Cerovej schválili financie na unikátny projekt, ,,Prvá veterná elektráreň na Slovensku”, ,,Na Zahorí budú vyrábať elektrinu z vetra”, ,, V Cerovej nezaháľali a vďaka Eurofondom získali novú energetickú dominantu” - Takto svojimi titulkami pomenovali novinári vývoj a samotnú stavbu prvej veternej elektrárne na Slovensku. V roku 2000 Európska komisia v Bruseli v rámci programu PHARE odsúhlasila 1,8 mil. Eur na výstavbu elektrárne. Prípravy trvali takmer 2 roky. Až potom to vlastne všetko začalo. Bolo treba zmerať rádius, či sa technika dostane na miesto výstavby. Problém nastal v poslednej zákrute na Rozbehoch. Bola príliš ostrá a úzka. Hľadalo sa náhradné riešenie. V ústrety vyšli chalupári, ktorý súhlasili, aby sa vybudovala prístupová komunikácia cez ich záhrady. A už sa len očakával príchod prvej turbíny.
7. augusta 2003 o 5. hodine ráno boli na nohách vari celé Rozbehy. Rozbežania do prevádzali turbínu na miesto určenie. Ti starší si pritom zaspomínali, ako prvýkrát zasvietila v ich domoch žiarovka, ako zapli prvýkrát rádio… . ,,A teraz sa u nás na Rozbehoch bude vyrábať elektrina. To už budú všetci vedieť, kde sú tie rozbehy,” boli ich slová. Mladší zase obdivovali šikovnosť a zručnosť prepravcov, ako hravo a s pokojom zvládli dopravu náročného transportu. Dĺžka jednej súpravy dosahovala až 32 metrov. (Prepravu zabezpečovala firma Falbermayer z Rakúska). Potom nastala záverečná, technicky najnáročnejšie fáza montáže stožiarov s generátormi a trojlistými vrtuľami. Nemacká firma Aufwind precízne zmontovala 78 metrov vysoké stožiare s hmotnosťou 90 ton. Špeciálny žeriav s nosnosťou 400 ton osadil na vrchole stožiara subtílne pôsobiace, no v skutočnosti až dvadsaťtonové generátory dánskeho výrobcu VESTAS a na tie pripevnili štíhle sklolaminátové vrtule s úctyhodným priemerom 44 metrov.
10. 10. o 10 hodine a 10 minúte starosta obce spustil do skúšobnej prevádzky prvú turbínu veternej elektrárne na Slovensku s inštalovaným výkonom 660 kW.
Tak vyrástla prvá slovenská veterná elektráreň. Finančné náklady na výstavbu obec pokryla zo spomínaných prostriedkov PHARE a z príspevku zo štátneho rozpočtu vo výške 525 tisíc eur. Chýbajúcich 600 tisíc eur obci poskytla firma Green Energy Slovakia, ktorá ma s obcou uzavretú zmluvu o prevádzkovaní. Tržby z výroby energie obci zatiaľ pokryjú celoročné náklady na verejné osvetlenie a na splácanie úveru od firmy Green Energy Slovakia. Veterná elektráreň sa hneď no svojom začiatku stala doslova atrakciou. Len čo sa začalo a výstavbou a nad obcou sa vztýčil prvý stožiar, začali na Rozbehy prúdiť stovky turistov. Už počas výstavby zavítalo na Vápenkovú skalu okolo 300 - 400 ľudí denne. Nevšedný projekt prilákal novinárov takmer z každého denníka na Slovensku. Článok s názvom ,, Premiéra na Slovensku” dol uverejnený I v nemeckých novinách. Neue Energie. Okrem iného v ňom napísali: ,, Z energetickej mapy sa vymazalo biele miesto na Slovensku. 80 kilometrov od Bratislavy vybudovali veternú elektráreň s inštalovaným výkonom 4x 660 kW”. O výstavbu sa tiež zaujímal rozhlas a televízia, informujú sa primátori, starostovia, podnikatelia, žiaci I študenti vari z celého Slovenska. Novinár Peter Ondera o elektrárni napísal: ,, Veterný park v Cerovej sa stal realitou a miestni občania sú naň očividne hrdí. Pre vedenie samosprávy v Cerovej bola zase jeho príprava a realizácia poriadnou previerkou schopností a zdrojov poznania, ako to je, keď sa neveľká slovenská dedina stretne zoči-voči s eurofondami. Oveľa ľahšie bolo hneď na začiatku povedať - nejdeme do toho, nemáme, nechceme, nevieme… . Išli do toho, lebo chceli. Dnes aj vedia, aj majú.
Technická časť elektrárne
Hlavné časti elektrárne sú vrtuľa, hlavný hriadeľ, prevodovka, malý generátor, veľký generátor, zariadenie na natáčanie elektrárne. Celá sústava je schopná natočiť sa v rozsahu 360 stupňov ľubovoľným smerom podľa vetra. Pri slabšom vetre je zapnutý malý generátor s výkonom 200kW. Obrátky vrtule sú 18,9 ot/min. Pri vetre nad 8m/s pracuje veľký generátor. Obrátky vrtule sú 25,9 ot/min. Výkon veľkého generátora je 660 kW. Obrátky generátora sú: Veľký generátor: 1500ot/min Malý generátor: 1200ot/min.
Elektráreň začína vyrábať elektrickú energiu pri rýchlosti vetra 4m/s, maximálny výkon dosahuje od 14m/s. Elektráreň sa sama zastaví pri rýchlosti vetra 25m/s. Veterná elektráreň pracuje s hodnotou 50Hz a 690V. Vedľa každej elektrárne je transformátor Alston vyrobený v Belgicku. Veterný park je plnoautomatizovaný, všetky údaje sústreďuje malý monitor inštalovaný v každej turbíne. Na porovnanie uvádzam, že výkon elektrárne by postačoval pre obec s asi 2500 obyvateľmi. Energia putuje do verejnej siete 22kV vzdialenej od elektrárne vyše 3 km. Dôvod prečo vznikla veterná elektráreň pravé tu je veľmi jednoduchý, vietor tu nefúka iba dva razy do roka.
Parametre elektrárne
Typ (výrobca) : VESTAS - V 47/660 kW (Dánsko)
Počet agregátov: 4
Celkový výkon elektrárne: 2,6 MW
Produkcia energie: 4 000 MWh ročne
Uvedenie do prevádzky: október 2003
Úspora CO2: 3 270 t/rok
Výška stožiara: 76 metrov
Priemer vrtule: 47 metrov
Pár zaujímavostí
Veterná elektráreň bola najväčšia investičná akcia na Slovensku z programu PHARE z roku 2000
Celú dopravu veternej elektrárne zabezpečovalo 27 kamiónov
Do jedného základu pod turbíny sa zmestilo 50 domiešavačov betónu a 9 ton betonárskej ocele
Váha listu veternej elektrárne je 586 kg
V prevodovke je 180 litrov oleja
Najvyšší bod elektrárne je 100 metrov nad terénom
Najvyšší bod vetrenej elektrárne leží 568,67 metrov nad morom
Zmluvu o financovaní veternej elektrárne po ukončení verejnej súťaže podpísal 19. 12. 2002 veľvyslanec a vedúci delegácie Európskej komisie v Slovenskej republike Eric van der Linden, za CFCU Milan Michalička, za dodávateľa Bernhard Gubo, za obec starosta Vladimír Jánoš.
Stavebné práce ( prístupová komunikácia, základy pod turbíny) zabezpečil Agrostav, a.s. Senica, dodávku technológie nemecká firma Aufwind Schmack Regensburg. Stavebným dozorom a projektovým manažérom stavby bol poverený Ing. Tomáš Lacko.
Život pri veternom parku
Väčšina ekológov bola proti tomu, aby vznikol veterný park na Cerovej, časti Rozbehy.
Dôvod? Škodí to prírode, pretože kvôli tomuto veternému parku sa musela vyrúbať menšia časť stromov z lesa pri ktorom sa začala stavať elektráreň. Vraj to škodí zvieratám ktoré žijú v jej blízkosti.
Britský vedci prišli na to, že veterné elektrárne nevyháňajú vtáctvo z ich okolia, ako sa niektorí ľudia doteraz obávali. Ich poznatok by podľa pozorovateľov mohol uľahčiť budovanie ďalších veterných elektrární v Európe.
Britské konzervatívne kruhy vyslovili obavy, že prevádzka veterných elektrární môže narušiť život miestneho vtáctva a že lopatky elektrární môžu veľké vtáky zraniť.
Vedci však pri pozorovaní 23 druhov vtákov pri dvoch veterných parkoch vo východnom Anglicku dospeli k záveru, že veterné elektrárne ovplyvňujú život len jedného druhu, a to bažantov, uviedol odborný časopis Journal of Applied Ecology. Výskum zahŕňal 3000 vtákov.
Správa by mala pomôcť vládam a podnikateľom v ich úsilí zvýšiť počet veterných parkov v snahe zvýšiť produkciu obnoviteľnej energie. „Mala by to byť dobrá správa pre ochrancov prírody, spoločnosti pre veternú energiu a politiky," usúdil Mark Whittingham, ktorý vedecký tím viedol.
Európska únia sa zaviazala, že do roku 2020 bude energiu z obnoviteľných zdrojov tvoriť 20 percent vyrobenej energie v únii. Súčasne však chce posilniť biologickú rozmanitosť európskych oblastí.
Na Slovensku je momentálne v prevádzke len deväť veterných turbín v troch veterných parkoch pripojených na elektrickú sieť s inštalovaným výkonom 5 megawattov. Do roku 2010 by malo pribudnúť ďalších 39 až 43 turbín.
Susedné krajiny sú vo využívaní veternej energie popredu. Česká republika má v súčasnosti nainštalovaných celkovo 117, Bulharsko 34 megawattov a Poliaci zvýšili inštalované kapacity až o 60 percent.
Názor ekológa
Dňa 5.12.2008 som sa zúčastnila na konferencii spoločnosti ENERSOL v Senici.
Pri tejto príležitosti som sa porozprávala s ekológom z Ministerstva životného prostredia, ktorý tam tiež prednášal. Moje otázky smerovali k tomu, čo si ako ekológ myslí o tom, že veterné parky ohrozujú život vtákov a či je to tak aj z veterným parkom na Cerovej?
Potvrdil, že niektorý odporcovia veternej energie argumentujú, že krútiace sa vrtule zabíjajú vtáky. Na svete boli skutočne dokázané prípady, keď vtáci po strete s veternými elektrárňami prišli o život. Je to najmä vinou zlého umiestnenia turbín, pretože boli postavené napríklad v ťahových koridoroch, v lokalitách s častým výskytom hmly či s významným výskytom ohrozených druhov.
Veterný park, vyhovuje iba v tom prípade, že je umiestnená na vhodnom mieste. To znamená, že nie sú umiestnená v takej lokalite, kde by škodili zvieratám ktoré žijú v jej okolí. Dobrou správou je, že Veterný park na Cerovej vyhovuje.
Sú naozaj hlučné?
Jednou zo základných obáv obyvateľov obcí, v ktorých sa pripravuje výstavba veterného parku, je obava z hlučnosti. Tieto obavy boli sčasti opodstatnené pred niekoľkými rokmi, technológia však už výrazne pokročila. Dnešné turbíny produkujú vo vzdialenosti 350 metrov hluk 40 decibelov, čo je približne rovnaký hluk, aký sa vytvára v obývačke. Navyše, podľa všeobecne akceptovaného štandardu by u nás nemala vyrásť žiadna veterná turbína bližšie ako 500 metrov od najbližšieho obydlia.
Podľa publikácie českej ochranárskej organizácie Hnutie Duha – Priatelia zeme ČR pritom úroveň hluku záleží na teréne a jeho povrchu, ale od určitej rýchlosti vetra (obvykle 7–8 m/s) prevažuje hluk okolitého prostredia, napríklad vietor v korunách stromov, nad hlukom veterných elektrární. Naopak pri miernom vetre alebo bezvetrí nie sú hlučné ani veterné elektrárne, aerodynamický zvuk je slabý alebo je turbína úplne vypnutá. Netreba zabudnúť ani nato, že vo schvaľovacom konaní sa musia ku každému projektu vyjadrovať aj hygienici a to na základe detailnej hlukovej štúdie.
Pre zaujímavosť, vo Veľkej Británii ako krajine, kde sa vietor využíva vo veľkom množstve, skúmala sociologická agentúra MORI verejnú mienku v okolí veterných parkov. Pred výstavbou uviedlo dvanásť percent miestnych obyvateľov, že sa obáva hluku. Po spustení elektrární ich za hlučné považovali len dve percentá ľudí.
Túto skutočnosť potvrdzuje aj fakt, že na obecnom úrade Cerová, nemajú zaznamenanú, počas päť ročného prevádzkového obdobia, ani jednu sťažnosť.
Blízka budúcnosť
Prvý veterný park na Slovensku možno už do dvoch rokov rozšíria o ďalšie dve elektrárne. Nové elektrárne typu VESTAS s výkonom dva megawatty, výškou stožiara 80 a viac metrov a priemerom rotora 80 až 90 metrov majú byť umiestnené v lokalite Cerová Kopánky. V súvislosti s výstavbou obnoviteľných zdrojov energie sa investori stretávajú s rôznymi protiargumentmi.
Ale ani to neodrádza starostu obce od rokovania, s firmou ktorá bola pri stavbe prvých štyroch stožiarov ako aj s investormi, ktorý by na to prispeli. Ako sa starosta obce zmienil je to len otázkou času kedy pribudnú ďalšie.
A čo na to občania? Ty by len uvítali keby sa tu vybudovali ďalšie dva stožiare. Na otázku, či sa neboja hluku odpovedali jednoznačne: ,,NIE!“ Zostáva len čakať či sa veci pohnú tým správnym smerom.
Úvaha
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár