Dlho bude vo vetre viať.
Len temná života herňa.
Ďalšia z nás už nebude sa smiať.
Stojí pod tmavým lesom, prekliata.
Hladná si pýta svoju daň.
Aj moja tvár.... Slzami zaliata.
Ponúknuť každý chce na pomoc dlaň.
Berie si životy, za ďalším ďalší.
A čierna v tom okne desí ma.
Škola smrti aj v snoch straší.
Mŕtvy našu bolesť nevníma.
Prekliata. Berie a nič nevracia.
V daždi pri hrobe znova stojíme.
Každého z nás srdce krváca.
Nech ďalší nepríde, ticho prosíme.
Zbohom znova a zbohom nastokrát.
Zas o mŕtvych písať musím.
Verím, že raz sa to skončí snáď.
Na škole čierna a mne už sa hnusí....
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár