Z ľútosti k hviezdnemu prachu.
Uprostred noci zobudil ma chlad.
A do tmy pýtam sa, či ma vždy budeš mať rád.
Z bolesti. A z ťažkej cesty.
Skúšam spraviť dieru do záchrannej vesty.
Naučiť sa plávať bez pomoci.
S radosťou si spievať do čiernej noci.
Bez boja a dotlčených pästí
neprejdem až budem na rozcestí.
Po stopách polovičných ľudí
nájdem to, prečo sa každé ráno budím.
Raz objavíš ma nekonečne šťastnú,
keď nájdem si hrdosť svoju vlastnú.
Potom napíšem si krásnu báseň v tichu
a vy zrazu uvidíte moju skromnú pýchu....
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár