Leží pod starým, zasneženým stromom.
Rozpráva príbehy pustým, opusteným domom.
Sťažka hľadá slová, roztrasené rýmy.
A krv tuhne v žilách od ukrutnej zimy.

Keď pozrie sa na mesiac i vlci prestanú vyť.
Tmavý les jak v rozprávke začne tancovať a žiť.
Prináša radosť, no nesie smútok sveta.
V najhoršej nočnej more i v krásnom sne si lieta.

Pozná príbehy všetkých živých tvorov.
Pre sladký úsmev dopuje sa citrónovou kôrou.
Jej meno nik nepozná a predsa vie ho každý.
Je tu s nami po stáročia a bude tu navždy.

Jemná pieseň znie, keď jej vietor závoj rozfúka.
Bez výčitiek zničí život nechceného najdúcha.
Tak bielou nocou kráča vdiaľ, tak nechcená
ako anjel, ako smrť, ako nádej, bez mena....

 Blog
Komentuj
 fotka
hovado  21. 12. 2010 20:27
to je pekné
 fotka
chrisdane  22. 12. 2010 12:33
nice
 fotka
zabudnuta  25. 12. 2010 16:15
aj mne sa to páči
Napíš svoj komentár