Ona: Tak som sa ráno vybrala smerom k likérke(nevedela som kde je vrátnica), a obzerala som sa kam idú všetci tí ľudia, a tak som sa opýtala:
Ona: Idete na doobednú?
Ony: Áno, a vy kam idete?
Ona: Ja som brigádnička.
Ony: Tak poďte snami, mi vás zavedieme.
Tak som išla. Na vrátnici vrátnička o mne nič nevedela. Odpísala si občianky a poslala ma ďalej zo slovami „majstrova hádam bude vedieť čo s vami“. Prezliekla som sa do tepláčkov. V tom pribehla majstrova z úžasom v tvarí, že o mne nič nevie a ide volať do agentúry, lebo na dnes si nikoho nepýtali. O chvíľku sa vrátila z úsmevom a opitá sa ma či som nemala náhodou byť v likérke. Ja cela v úžase, „a kde som?“. V tom sa ženy na šatni začali riadne smiať. A vysvetlili mi že likérka je vedľa, že oni sú iná firma. A zo smiechom dodali že sa nemusím prezliekať, že to mam kúsok a že mam prejsť aj v tepláčkoch. No potom som sa aj ja trošku pousmiala, ale ten trápni pocit isto na mne videli.
No keď nám dopovedala tento jej zážitok tak sme šli všetci šli do kolien. No čo aj horšie sa stáva.
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
kissmeplease
5. 1.januára 2010 14:27
veru, aj horšie sa stáva.. ale úsmevné
Napíš svoj komentár