Prečo práve Maddie? Prečo ona?! Prečo som to, preboha, videla? Prečo, to bolo skutočné?! Mala som milióny otázok, ale kto mi mal dať na ne odpovede? Na tele som pocítila triašku. Nie, toto nemôže byť pravda..jednoducho nemôže..
„Poď sem,“ zašepkal Wilmer a pritiahol ma k sebe.
Opatrne som položila svoju hlavu na jeho hruď. Po lícach sa mi rozkotúľali slzy, ktoré som nedokázala zastaviť ani potlačiť. Mala som pocit, že sa mi celý svet rozbil na milióny kúskov, a ja som s tým nemohla nič urobiť. Prečo teraz nemôže prísť lekár, a zbaviť ma mojej bolesti spánkom? Nedokázala som to v sebe udržať, musela som niekomu povedať pravdu. A jediný kto tu bol, bol Wilmer. Bol to človek, ktorému som absolútne dôverovala, ktorý vždy stál pri mne. Pozrela som sa do jeho čokoládovo hnedých očí a rozhodla som sa.
„Wilmer, ja som to videla.“ povedala som nevýrazným hlasom.
Párkrat rýchlo zažmurkal a jeho oči boli zapichnuté v tých mojich. „Ako to myslíš?“ vyslovil otázku nespúšťajúc zo mňa zrak.
„Videla som to. V sne. Videla som smrť Maddie. Nemyslela som si, že to bude skutočnosť, ja myslela som, že, že..“ odvrátila som pohľad a pozrela sa na bielu stenu oproti mne. „Nevedela som, že sa to skutočne stane.“ cítila som sa vinná, akoby som za Maddinu smrť mohla ja.
„Demi,“ ozval sa Wilmer a nadvihol mi bradu, takže som sa mu musela pozerať priamo do očí, „ty za to nemôžeš. Jasné?! Tak nie že spravíš nejakú hlúposť, dobre?“
„Čo ak sa to bude opakovať?“ opýtala som sa otázku, ktorá ma v tej chvíli trápila najviac. „Čo ak budem vidieť ďalšiu smrť? Smrť mojej rodiny?“
„Určite to bola len náhoda. A ak nie, tak to budeme riešiť potom.“ v jeho hlase bola istota.
Prikývla som. Verila som tomu, že má pravdu. Veď kedy ju aj nemal?
„Ďakujem,“ usmiala som sa naňho pomedzi slzy.
z pohľadu Wilmera:
Vidieť na Deminej tvári úsmev, bolo niečo úžasné. Bola tou najkrajšou osobou, akú som kedy videl. Opätoval som jej úsmev a ľavou rukou jej zastrčil prameň vlasov za ucho. A vtedy sa to stalo. Túžba bola silnejšia ako ja, a ja som vedel, že tentokrát ju nedokážem zastaviť. Priblížil som sa k jej tvári a prv ako mala šancu nejako reagovať, som ju pobozkal.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár