v kúsku tmy vo večnosti stratená.
Vrátila sa, nie rovnaká, vratká...
Ale pri tom stále bolestivo sladká.
Tá, čo zrodila sa v nemej tichosti,
poznamenaná darom nevinnosti.
Tá z lupeňov jemného kvetu,
ktorá šla v ústrety krutému svetu.
Tá bez mena...
chránená, no nechcená.
Prišla spolu s jedným dotykom či slovom...
bojazlivo, s triaškou...ako zachvátená morom.
Prišla rýchlo, hoc v strachu z trápenia
či z ďalšieho životného skúšania.
Tá, čo v súlade s čistým rozumom,
stratila sa svojím nežným záujmom.
Tá čo pre ďalšiu šťastnú nádej
obetovala svoj život radej.
Tá bez mena...
chránená, no nechcená.
Dúfala v to, že dostane teplé objatie...
kúsok modrého a milované ľudské dojatie.
Dúfala v smiech cez priesvitné slzy,
v risk, ktorý vyjde a vôbec nemrzí.
Tá ktorá prišla z klenutého neba.
S prísľubom dať aj život za teba.
Tá čo zostala slovom ranená
a znova radšej v temnote stratená.
Tá bez mena...
chránená, no nechcená.
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár
miska, pises tak krasne basne...az to neviem vyjadrit ako krasne....