Wind Of Change alebo Veci sa menia. S nitrianskym víchrom, ktorý rúca plechovky.

Existuje pohľad, ktorý, keď na mňa hodíš, neviem sa udržať smiechu. Čo smiechu, rehotu. A to je jedno, či som predtým pila alebo nepila, proste som voči tomu pohľadu bezbranná. A moja bránica trpí.

Ani neviem, kedy naposledy som sa smiala tak veľa.
Na všetkom.
Na žltých piercingoch,
hmyze v pohároch,
kľúči v zámke, ktorý nebol otočený.

Na sprostostiach. Ale takých tých - pekných. Však vieš.

A už som Ti to chcela povedať aj včera, ale nejako som zabudla: že je to pekné, ako sa obidvaja svorne priznávame a obidvaja si romanticky, spoločne serieme do huby. Tomu vravím romantika!

Mám takú neistú chuť vrátiť sa do puberty.
Vieš,
chodiť vonku,
na pivo,
na zmrzlinu,
prechádzať sa po parku a po pešej zóne.
A mať večierku o ôsmej!
To je na tom úplne najkúzelnejšie.

V noci si mi niečo povedal a ja som radšej bola ticho.
Ale myslím si, že nabudúce už nebudem.
Že odpoviem.
Potichu, alebo predsa.

Povedz:
Čo urobíš, ak sa veci zmenia zase?

Tak, ako sa otáčal na všetky strany včerajší nitriansky vietor.
Z východu,
zo západu,
zo severu.
Pôjdeme smerom, odkiaľ vietor fúka?
Alebo sa tomu nastavíme tvárou a budeme sa snažiť si to celé udržať?

Včera som si prvý raz oprela hlavu o Tvoje plece.
A dodnes mi ostal v končekoch prstov aj vlasov ten pocit.
Že sa môžem o Teba oprieť.

Nepokazme to.
Nech bude akokoľvek.
Prosím...

I will love you for you,
not for what you have done
or what you will become...

I want to show you,
what love really means...

 Blog

13 0 1 0 0

Komentuj

10 komentov k blogu