Ani neviem aký názov tomu mám dať....

jano sa narodil 17ročnej matke, ktorá ho opustila hned po narodení.potom putoval z jedného zariadenia do druhého.nikde ho nemali radi a on taktiež nikoho nemal rád.chcel zomrieť skor než začal žiť ale neurobil to.stále aj v najhorších stavoch kdesi hlboko cítil, že by to raz mohlo byť aj lepšie.ked mal 8 jeho otec si ho vzal k sebe.pracoval vo fabrike a ledva zarobil na základné veci, nemaznal sa s ním ale chlapec aspoň cítil, že niekam patrí.....konečne.potom jeho otec oslepol pri pracovnom úraze a šlo to dolu vodou.nemali ani na chlieb a jano písal básničky o jedlách ktorých vône si predstavoval.potom ho šupli späť do ústavu.bolo to ešte horšie pretože už zažil aké to je ked ho má niekto aspon trochu rád a o to strašnejšie bolo to straťiť.predieral sa zo dna na den a snažil sa otupiť city ktoré chceli k niekomu prúdiť bez podmienok niekoho lúbiť a milovať len pre to, že ten druhý existuje.nejak však nenašli adresáta a po čase ho už ani nehladal............................................. .....................................................v 17 sa pohádal s vychovávatelom a odišiel lepšie povedané ušiel.kúpil si lístok do hlavného mesta a chodil tam ulicami ako vybitý pes. nemal kam ísť a nevedel čo si počať nemal ciel a keby tam nebolo tolko ludí asi by sa rozplakal ako ked bol malý.ked už bol unavený z tolkého chodenia vošiel do najbližšieho baru.mal vo vrecku svoje vreckové a rozmýšlal na čo asi bude stačiť.vošiel...v bare nebolo vela ludí a hned mu pohlad padol na asi 45ročnú ženu.mala peknú postavu, tvár však prezrádzala vek aj ked hovorila o minulej kráse a kope pobláznených mužoch čo ju museli zbožnovať.v očiach však mala tvrdosť a tú si všimol hned.objednal si kolu a cítil jej pobavený pohlad................................. ........................................................... ........................................................... snívalo sa mu, že je v ústave ale ked sa zobudil bol v prepychovej spálni.chvílu trvalo kým si spomenul..ona ležala pri nom....bez líčidiel bola krajšia....................... ........................................................... po týždni nespoznával sám seba.bol v úžase z toho ako človeka dokáže zmeniť oblečenie...pár značkových vecí, iný účes a hned sa nanho inak pozerali.bavilo ho sledovať pohlady žien na ulici, tešilo ho to, snažil sa skrývať potešený úsmev ked si všimol, že ho chcú baliť.robil jej asistenta, dvíhal jej telefon, bral veci do čistiarne, skočil do obchodu...a v noci jej dokazoval, že je prítažlivá.a čoraz viac o nej zistoval..bola rozvedená mala dcéru v jeho veku, ktorá bola na internáte niekde v rakúsku, majetok získala od manžela a vlastnými kšeftami.všetko bolo v najlepšom poriadku do jej prvého výbuchu.občas ju to pochytilo a musela ničiť všetko okolo seba čo malo dušu.vykričala mu všetky veci, že je niktoš, príživník ani vlastná rodina ho nechce a o pár hodín sa mu hádzala k nohám aby ju neopúštal.nedá sa povedať, že si na to zvykol ale už to nebolo nikdy tak hrozné ako prvýkrát....už vedel čo ho bude čakať.po pár mesiacoch spoznal jej dcéru, prišla domov na letné prázdniny.bola vernou kopiou svojej matky, až na to, že z nej až tak sálala plachosť a chýbala jej matkina sila.hned vedel, že je opustená ako on.videl jej to na očiach mala ich ako on.videl, že anna nerada vidí dcéru v jeho blízkosti a nechcel ju provokovať, lebo vedel, že by si to aj tak odskákalo len to dievča.a ked pri večeri anna oznámila, že na pár dní musí odcestovať do česka vedel, že oči dievčata sa nezaleskli len tak.......................... ............................................................ ............................................................ .karolína a on.....čoraz viac ju poznával tým viac cítil, že sú spojený ....osudom? možno.z jej rozprávania pochopil, že na nu jej matka žiarlila, ponižovala ju a deptala....celé dni sa rozprávali a obaja cítili akokeby sa im krídla vymanili z betónového zovretia a dušu im už nezvierala železná obruč. svet sa im zmenil v priebehu tých pár dní a pochpili čo znamená spriaznenosť.potlačovaná túžba niekoho milovať a byť milovaní sa konečne vydrala von z tých úbohých bytostí a možno prvýkrát sa cítili naozaj štastní.......... ........................................................... ........................................................... anna sa vrátila po troch dnoch vo velmi dobrej nálade ale bola unavená a tak si šla lahnúť.všetko bolo iné ale ona si to nevšimla. a oni to tajili, vedeli, že nie je iná možnosť.raz navečer sa však jano vrátil domov a počul krik.ked vošiel do izby z ktorej vychádzal uvidel ako udiera anna jeho lásku a chcel ju ubrániť.anna bola opitá a svoj hnev vyvršovala svojím starým osvedčeným spôsobom......stalo sa to tak rýchlo ani nevedel ako a sotil ju ona padla a udrela sa......velmi škaredo narazila si hlavu o roh stola..............................bola MRTVA.nedalo sa nič robiť.jano nemal šancu a napriek všetkému ho odsúdili na 12 rokov.ich krídiel sa zas zmocnilo betónové zovretie. karolína ho čakala.písali si a ked vyšiel znova mohli lietať.

 Blog

0 0 0 0 0

Komentuj

6 komentov k blogu