Niekto raz spieval,
iní kričali.
Všetko bol sen,
ktorý sa nesplnil.

Mala som niekoho,
kto mi poradil.
Mala som toho,
kto rád ma mal.
Mala som človeka,
čo úsmev mi daroval.

Všetko sa rozplynulo,
stačilo jediné.
Stačila ironická poznámka,
stačilo všetko. A všetko sklamalo.

Do srdca sa mi dostal tieň,
do hlavy jediné.
Nechcem mať hádky, nechcem to len.
No všetko odišlo, všetko je iné.

Moje myšlienky zatiahla tma,
moju myseľ zahalili spomienky.
Moje srdce akoby prestalo biť tam,
kde boli všetky moje city dôležité.

Žalúdok trasie sa,
slzy tisnú sa mi do očí.
Stekajú po tvári ako ten tieň,
čo objaví sa, keď na teba pozriem.

Nechcem viac prežívať,
priateľov strácať.
No hrdosť nedá mi,
musím sa strácať..

Čo sa stratí z očí, stratí sa aj z mysle.
Ja som sa nestratila,
len nekráčam ako obyvkle.
Ja som ostala,
no odišla dôvera.
Sklamania mi stačia,
nechcem to viac prežívať.

 Báseň
Komentuj
Napíš svoj komentár