,, Mario!” zakričal na svôjho najmladšieho, pätnásťročného syna. ,, Ber si koňa a cválaj do Nawarra. Je to deň cesty. Hneď bež na rathaus. Povedz vrchnosti čo sa stalo. “
,, Ale otec! Nenechám vás tu.” odvrával Mario. Otec k nemu pristúpil a dal mu silné zaucho.
,, Idiot.” Mario so slzami v očiach naskočil na koňa. Cválal rýchlym cvalom. Starosta a jeho dvaja najstarší synovia sa v zúfalom pokuse zadržať elfov a získať Mariovi čas so sekerami v rukách vrhli proti elfom. Jedného stiahli z koňa a doslova ho dekapitovali. Pricválali ďalší dvaja a urobili zo starostovho najstaršieho syna ihelníček. Starosta, vlastným menom Breuwer Sans zavyl zúfalstvom a vrhol sa po nich. Bol ako berserker a obidvoch sa mu podarilo zabiť. Jeho syn zápasil s elfom po jeho ľavici, súboj bol vyrovnaný. Po tom ale prišiel vysoký šľachovitý elf. Vpichol starostovmu synovi do chrbta dýku a obratným chvatom mu zlomil väz. Breuwer Sans sa oproti nemu rozbehol a ťal odvrchu sekerou. Elf unikol polobratom a ťal starostu cez brucho. Starosta bol tvrdý chlap. Od malička sekal stromy a lovil v lese zver. Nebol z tých, ktorí by sa zložili z pohľadu na vlastné črevá. Zahnal sa po elfovi ešte raz. Elf unikol piruetou a ťal jemným sekom starostu cez krk.
,, Moje meno je Gandrell.” Stál nad umierajúcim, vlastnou krvou sa dusiacim starostom, ktorý sa snažil si naspäť do brucha napchať vnútornosti. ,, Zabili ste troch mojich priateľov. Za každého jedného čaká tvojho syna hodina mučenia. Tri hodiny plné bolesti. Moje meno je Gandrell. “ povedal a odišiel. Nechal starostu pomaly zdochýnať.
,, Vy štyria na kone. Cváľajte za tým deckom čo uteká smerom ku pevnosti. Chcem ho živé. Musím splniť sľub ktorý som dal jeho otcovi. “
Mario cválal a neobzeral sa za seba. Vedel, že ho budú prenásledovať, no jeho kôň bolo silné zviera. Poháňal ho kopancami do slabín. Vietor mu rozvieval vlasy. Mario sa snažil nemyslieť na to čo sa stalo v Harputtowe. Všetci jeho známy, priatelia, mŕtvi. Mlynár Staunbeck, bylinkárka Irma Zajdlowová, jeho bratia, otec, mŕtvi. Dokonca aj jeho Daniela. Dcéra miestneho rybára. Mŕtva, zabili ju odzadu, keď utekala. Ako prašivé malé šteňa. Bolo mu do plaču. Vnútro mu spaľovala nenávisť. Najradšej by otočil koňa a vrátil by sa pomstiť sa. Elfom, vzbúrencom, ktorí nemali zľutovania. Našťastie u neho prevládol pud sebazáchovy nad túžbou po pomste. Vedel, že ak by sa otočil, v pár okamihoch by ho elfovia dostihli a zabili. Preto cváľal ďalej.
Ubehla maximálne pol hodina, keď za sebou započul cválanie. Elfovia. Dostihli ho a on sa nemá ako zachrániť. Pridal do cvalu, posledného zúfalého. Okolo hlavy mu preletel šíp. Vykúpenie prišlo znenazdajky. Pred ním na ceste, smerom k mestečku Nawarro, išla karavána. Kupecká karavána s ozbrojeným sprievodom. Ešte viac popohnal koňa a zamieril k nej, avšak elfovia za ním nepoľavili. Vystrelili ďalšie šípy. Jeden z nich mu prečesol vlasy a poškrabal mu krk.
,, Že sa nehanbíte? Vy skety pojebanie!” Zoskočil z karavány nejaký trpaslík. Mával nad hlavou mečom, snáď dvakrát takým veľkým ako bol on sám. ,, Na malé decko štyrá? Tfuj, pľujem na vás, Hej honelníci, rychtuje sa kráglovačka, kurva!” S divým pokrikom z vozov zoskočilo niekoľko trpaslíkov a spolu s opancierovanými rytiermi sa postavili do cesty elfom. Mario precválal pomedzi nich a zastal krytý najbližším vozom. Keď vykukol spoza krytého vozu, bolo po bitke. Elfovia ušli.
,, Měl si ščescé, žes na nás natrafeu, holobrádku. Ináč by z teba tí zabednenci narobeli rohožku. Jak sa zoveš krpec? Pojď sedni si sem, bo mi přijde, že omdlíš od vyčerpáňa. A krvácíš?”
,, Eh to nič nieje. Musím do Nawarra.... “ vypravil zo seba Mario. Potom omdlel. Kvôli krvácaniu z krku, ktoré nič nebolo.
VI.
Bol nasledujúci deň, neskoro poobede.
,, Tóž Malý Harputtow bol prepadený. Nuž, nic príjemnie si mi nepovedal synku. V tej dedine mali kurva dobré jahňacie na olivách. “ vzdychol si hejtman karavány Mordon Troude. ,,Veru mladý Mario. Jakže sa cítiš krpec? “ Mario sedel na voze a škrabal sa na hlave. Krk mal obviazaný silným pevným obväzom. Cítil sa mizerne. Spomienka na mŕtvych z Harputtowa bola príliš čerstvá.
,, Je mi fajn “
,, Panskú piču je ti fajn krpec. Vidím ti na okáľoch, žes skleslý a smutný jak mesačné mača, keď ho miesto hladkania hodili do potoka. Neboj, v Nawarre uvidíme čo a ako. “
,, Ďakujem pán Troude. “
,, Jebaj ma pod pazuchy s pánom Troudem, som Mordon, pre teba bárz aj Mordy. Kto v dnešných časoch odoprie druhému pomoc na ceste, je sketa vyjebaná a obyčajný zkurvysyn. A jak to vraví jedno trpajzlícke porekadlo, raz zdechnú šeci zkurvysyni. “ povedal trpaslík držiac oťaže. Jedným prstom si zakryl pravú dierku na nose a cez ľavú sa vysmrkal na zem, pod kolesá vozu.
,, Čo je toto vlastne za karavánu? “
,, Nebudz zvedavý,bo skôr scípneš...” hovoril Mordon Troude. ,,Obyčajná prachsprostá karavána, ktorá preváža včelí vosk. Do manufaktúry na sviečky v Nawarre. Hentam okále španuj. Ten čo na poníkovi rajtuje, to je Aaron Schalz, prezývaný dutá hlava. Ruky má mocnie, jak keby mal svaly plné gromrilu, ale hlavu prázdnu, ako piča mníšky. Tamten vpredu na furverku, to je Jose Chrousse. Je to študovaný obchodník a neprajem ti s ním hrát kostky, bo on si onú.... pravdepodobnosť v hlave ráta a skoro s každým vyjebe. Ej neraz dostal v zápale hry ešusom po frńáku, preto ho má taký krivý, ten frňák, nie ešus, a ešte aj preto, lebo mu o ten frňák jeho roba rýľo zlomila. A henten kumpán, kerý si akurát vtáka ohniváka hentam v kroví do krtinca usilovne žmýka, to je Barnabáš Salieri. Vyhlásený kuchár široko ďaleko. On by snáď dokázal aj mačacie hovno uvariť tak, že by si si po ňom prsty oblízau. A skoro som zabudol. Hentá tlstá kopa hnoja, ktorá drychme na úplne prvom voze, to je Bastian Steiger. Napúl trpaslík, napúl gnóm a určitě tam je něco z elfa, bo len furt v básnickejch obrazoch chujoviny vykláda. Včil som ti predstavil našu kompányju.”
,, A tí rytieri na koňoch? Ten chlap v červenom plášti? To je kto? “
,, To je môj milý, Morggenská vojenská eskorta. A ten pajác, to je urozený Vitor z Almó. Barón. A mezi námy, keď sa jedná o prachy, pjekný to zkurvysyn. “
Na noc sa rozhodli utáboriť. Trpaslíci si urobili oddelené ohnisko od rytierskej eskorty. Bastian Steiger si vyložil lútňu na veľký pupok a pohmkával si neslušné popevky o drakovi ktorý uniesol miesto princeznej pastierovu škaredú dcéru, na čo priśiel až v posteli. Aaron Schaltz do veľkého kotlíka mlčky krájal zeleninu. Barnabáš Salieri a Jose Chrousse pitvali dvoch bažantov a jednu vačicu, ktorých ulovili nedávno v neďalekom lesíku. Mordon Troude, samozvaný Mordy, si vyzul topánky a ohrieval si veľké chlpaté chodidlá pri ohni. Popritom pofajčieval z fajky. Mario len tak sedel s nimi pri ohni a mlčal.
,, Ej Mordon. Čo sa stalo tomu krpcovi? Nebodaj mu kormorán do huby nasrál a zuby zlepil? Čto nevypráva. “ doberal si Maria Jose.
,, Tam si hleď svího, holobrádku. Pozrite na ňho, ešte mu ani plnovús po pupek nesahá a pičoval by jak chromá vrána! Vezmu klacek a tlamu mu rozbiju, takú mu jebnem cez tú sprostú lebeňu...” rozčuľoval sa Mordon.
,, No nevím. Ani mne by moc do spevu nebolo, kdyby ma tí elfí raubíri naháňali. “ pridal sa do debaty Barnabáš. ,, Isto iste to boli vzbúrenci, keď dedinu boli vypaľovať. A s nimi sa neradno zahrávať. Slyšel som čeho sú schopní a čo sa stane tejm, kerí im živí do ruky vpadnú, nemaj žádný slitování.”
,, A proti čomu sa vlastne búria? Veď vy ste tiež neľudia? A nebúrite sa, žijete medzi nami normálne, ako ľudia. “ divil sa Mario. Aaron Schalz ho však ihneď vyviedol zomylu.
,, Žijeme normálne? Jak luďá? Hovno! Kvúli vám ľuďóm, sa musíme zasérať, bez pardónu, v skurvených, špinavých ghettách. Že prej prirozená diverzance rás. Kurva, v ghette by človek neprežiu ani púl roku. Každé druhé trpaslické decko zdechne na infekci, podchladenie, alebo ho jednoducho zeřerú krysy. Áno móžeme sa zdvihnúc a odíst. Do trpaslických mést. Korát tých mést ubývá a ubývá, bo kdejaké skety z podzemá ich postupne zaplavá. Goblini, ohyzdi, mantikory a iné stvory vyjebanie. Vytlačovaní sme odtál aj odtál. Čo si kurva mať mám vybrac? Elfová sa na tom ešče horšé. Oni doslova vymierajú. A móžu si za to samí. Starí sou dost múdri, aby sa nenahali zverbovat mezi vzbúrencov, ale holobrádci? To je jiná. Tí majú plnej ksicht hujovín, hrdých hesél a včíl aj nás trpaslíkov, jako staršú rasu do boja povolávajú. Na smrc. Proti vám ľuďom, to se samozřejmě ví. Ale já jim na tom chčiju. Nak si vravá, že jsem hovno na ľudském řeťazu. Aspoň mám klid. Navíc, elfová móžu mať deti jenom jak mladíci, pák im zvadne jako lalia a už ho nevzbudí ani majstr málodobrý. Čiže sú totálne v prdeli.”
,,Nejde ale len o to” pokračoval Mordon. ,, Mnoho trpaslíkov serú nařízeňá korunovanejch hláv a čím dál větší rasizmus. Neberú nás ani do gild, ani do cechú. Preto niekterí idú k vzbúrencom. Politika je jasná, za pár sto let vymřú aj elfi, aj trpajzlíci a ľuďá sa budú kántric mezi sebú. Jedine mezi sebú. Nak si strčia dakam do análu kárne vejpravy, pogromy a královské vyhláseňá. Když jste se tu před pred sedemsto rokma objevili, nikdo sa s váma nesral, nestaral sa o vás. Včil sa vy neseréte s neluďámy. Kurvíte sa jak to jen de a je vás desetkrát víc jako neludí. Prostě a jednoduše jste nás vytlačili z teritoria.” dlho bolo ticho. Polievka, ktorú medzitým začal variť maestro Salieri, pomaly bublala
,, Zajtra na obed sme v Nawarre krpec, odtiaľto je to pár hodín cesty. Znám tam miestneho lovčího, prihovorím sa za teba a budeš mať strechu nad hlavó. “ oboznamoval Maria so situáciou Mordon.
,, Ďakujem Mordy. Prosím mám otázku. “
,, Pýtaj sa šteňa...”
,, Prečo mi pomáhate?”
Mordon Troude sa rozosmial, vysmrkal cez prsty a utrel sa do trávy.
,, Páč z vrchola seriem na stúpajúcu mieru rasizmu vo svete. Páč som, kurva mať,pardón za výraz, pojebaný altruista.”
VII.
Ošató Wirda sa prechádzal po banketnej sále a premeriaval si Markusa. Markus spravil o čo ho Markíz žiadal. Zabil Radného a aj vrchného lovčieho. Radný bol ľahký cieľ, no vrchný lovčí sa bránil. Urputne. Nakoniec došlo na stretnutie mečov a Markus predsa len vyhral.
,, Výborne. Prácu si odviedol dobre. Mal by si vedieť, že obaja boli Murratinskí kolaboranti. Špehovia a zradcovské kurvy. “
,, Ak dovolíte, markíz, to kým boli mám výsostne na háku. Spravil som si moju robotu, teraz očakávam splnenie vašej dohody. “
,, Naša dohoda stále trvá. Tvoj priateľ Gareth stále vykonáva stráž v pokladnici. Ty sa k nemu pridáš. A aby si nepindal, že Wirda je darebák a držgroš, tu máš, strč si to niekam kde slnko nesvieti.. “ markíz hodil pred Markusa na stolík objemný mešec. Markus ho bez váhania vzal.
,, Spokojnosť s odmenou, zahaľuje akékoľvek pochybnosti o správnosti vykonanej práce. Adieu markíz. “
,, Som zvedavý, dokedy po nás bude Wirda chcieť tieto chujosti” rozhorčoval sa Gareth. Spolu s Markusom stáli na streche miestnej banky a sledovali okolie. Pokladnica ktorú mali strážiť, bola v podkroví.
,, Ja sa ani Wirdovi nedivím.” vravel Markus ,, Počul o nás, vie kto sme, vie že nepohrdneme Morggenským dublónom, ani Syrrénskym florénom, ani Murratinskou korunou. Tak nás trochu využíva. Ale dostávame za to dobre zaplatené. Len čo začne jar, odchádzame na každý pád. Na severe nás môže čakať oveľa lepší zárobok. Tu sme ani nie mesiac. Ďalšie dva vydržíme.”
,,Len aby sa na severe všetci nepokántril skô jak tam dojdemekurva. A čo Derek?”
,, Derek to prekusne. Poznáš ho, najprv bude týždeň hubovať a potom sa na to vyserie.“
,, Len aby. Jedno ma zaráža, aby si vedel. Prečo máme strážiť mestskú poklanicu? A vôbec, načo si mal odpraviť tých ľudí? Niečo tu visí vo vzduchu a cencúle, ani sople to niesú.
Markus si len povzdychol.
Keď zišli dolu, čakal na nich jeden zo strážnych banky.
,, Kapitán.” oslovil Garetha. Ten fľochol pohľadom na uškŕňajúceho sa Markusa. ,, Dole, v depozitári na vás niekto čaká. Nepredstavil sa. Povedal, len, že je to súrne.”
,, Poďme a nech nás nikto neruší.” rozkázal Gareth.
,, Dobrý nápad Kapitán “ žmurkol na neho Markus.
,, Vítam vás v našom ctenom depozitári. Vaše meno je? “ pýtal sa Gareth neznámeho. Neznámy vyložil na stôl objemný mešec. Objemnejší ako od markíza. Samotný neznámy bol vysoký, šľachovitý a na chrbte mal zavesený veľmi dlhý, tenký meč.
,, Odkazujem pozdravy a malú pozornosť od baróna Condata Le Fleura. Panovníka Naaho.” Markus mešec vzal zo stolu.
,, Pozornosť aj pozdravy prijímame, a teraz bez vytáčok, kto si? “
,, Moje meno je Fabián. Slúžim ako úradník a posol urodzeného Condata Le Fleura. Barón vám len chce vyjadriť prianie, aby ste sa budúc týždeň zastavili u neho na slávnostnom bankete. “
,, Banket? Pičovina...”
,, Ctený barón Le Fleur vyjadril istý záujem o vami ponúkané služby.”
,, Prídeme. Na banket. Odkáž vznešenému barónovi z hradu Naaho naše úctivé pozdravy.”
Nečakaný hosť odišiel tak rýchlo ako prišiel.
,, Videl si jeho meč? “ opýtal sa Garetha Markus.
,, Áno, trpaslický Swahirr. Málokto si ich môže dovoliť. Za celý život je to druhý taký kus aký vidím. Prvý mal kráľ Radim VIII. Pri slávnostnom prechode mestom. Možno by stálo za to, toho chlapa vyzvať na súboj, na taký meč sa nenatrafí za každým rohom.”
,, Presne tak. Ak toto bol obyčajný komorný a posol, ja som trpaslík. Navyše, všimol som si takmer nebadaného Murratinského prízvuku. Nie nie, náš neznámy nieje len tak hocikto. Na bankete zistíme, čo je to za číslo. “
VIII.
,, Ak uhádneš moje meno, nechcem ťa, nechcem ťa. Ale ak ho neuhádneš vezmem ťa, vezmem ťa.” rarášok kvičal a kvičal. Malá Anastázia sa dala do plaču. Plakala dlho a silno, v objatí matky a otca. Nemala síl rozmýšľať nad menom raráška.
,, Dovolíte panstvo? “ opýtal sa znenazdajky akýsi rytier v starej zbroji, ktorý pricváľal nevedno odkiaľ. ,, Hádať budem ja. Voláš sa Sadomaťko.”
,, Chá chá.... to je hlúpe meno? Ako si na to prišiel? Teraz si vezmem malú Anastáziu. Upečiem ju a najem sa dosýta mňam mňam. “ smial sa rarášok a rytier sa len uškrnul. A ruku položil na rukoväť meća
,, Nevezmeš. Najprv sa nažerieš, bez varenia a dosýtosti...”
,, Há? “
,, Ocele”
Yngwar Taffalberg ( Zkazky, vydavateľstvo Northumbries, tretie vydanie, ilustrovala Irma Zakopniacka, 2789)
,, Nak ma smrtka do riti pojebe! Veď to sa samy Markus Zdechnutý pes Sakape a Gareth Hromotluk Aroley. Dvojica vyjebancóf ve vlastných, prašivých osobách. Ech, vlepte mi hubana, borci, bo vás nakopem. “ rozradostil sa Mordon Troude, keď v Nawarre v krčme narazil na dvojicu starých kamarátov z vojny. ,, Ej kurva, rád su, že vás vidím, honelníci.”
,, Aj my sme radi Mordon. Na sadni si k nám, a koštuj čo gágor ráči. A prisuň stolec aj holobriadkovi. “ rozradostil sa pre zmenu Gareth. ,, Čože je to za chlapca, nespomńam si, že by si sa znižoval k podradnej mesaliancii. “
,, Ej nepičuj, ľudský pse, páč chlopec, vlastným ménem Mario si veľa zlého prežil. Elfskí vzbourenci mu celú dedinu vypálili. Nikto živý neostal. Ani tá, mačka lenivá, čo myši nechytala, misto toho chodila salámu do komory kradnúť. Aj tú mačku skurvenú bastardi upálili v dome zaživa. “
,, Wirda o tom vie? “ pýtal sa Markus.
,, Už asi hej, jak tak přemejšlím. Bul sem za kápom městskej stráže to oznámic, ale čučal tam na mně ňáky holobrádek. Starého Hrnca vraj odkrágľovali.” sťažoval sa Mordon. Hostinský priniesol na stôl misky plné hrachovej kaše a poháre plné piva. Celá štvorica sa s chuťou pustila do jedla.
,, Chcel by som zajít aj za lovčím. Sluchol som, že býva niekde inde. “
,, Áno...” zbledol Markus.
,, A kde kurva? “
,, Na cintoríne. “
,, Kurva piča. Jak to tak vypadá, svět sa mění. Ček si nemóše ani dovolit jít sa vychcát, páč když sa vráti ke stolu, hrozí že mu mŕtvola, čo bejvávala kamarát, omylom nechá v tanieri kus nosu, alebo rovno celú očnú buľvu. Veru kurva, zle je!” rehotal sa Mordon. ,, Len mňa mrzí tuto chlapča. Chcel som mu o lovčíeho vybaviť makačku, nuž hovno z teho.”
,, Uvidíme čo sa dá robiť. Možno niečo nájdeme.” upokojoval Maria Markus. Chlapec po nových skutočnostiach nemal ďaleko k slzám. ,, Dokedy sa plánujete zdržať Mordon? “
,, Aspoň měsíc, páč čakáme na inú karavánu z Murratiny. Přeložíme náklad a hybaj na sever Morggeny. “
,,Tak to ten mesiac strávime spolu. Ako za starých čias. V Raage.” usmial sa Gareth. ,, Hej hostinský, dones nám víno. Vieš ktoré. A neopováž sa to riediť, lebo inak si budeš zbierať zuby spod pípy. “ hostinský prikývol. S nechutením si prezrel mordona. Nechuť k neľuďom v jeho očiach bola priam bodajúca. Mario sa zdvihol aby si odskočil. Vyšiel von na ulicu a vyčúral sa k stene. Kútikom oka zazrel mladé dievča, rusovlásku v drahých šatách ako rýchlo prechádzala neďaleko. Na zem jej spadol šál.
,, Hej slečna. Toto vám spadlo. “ rozbehol sa za dievčaťom Mario.
,, Aleba aleba. Pozriho vidláka. “ ozvalo sa za ním ,, ledva prišiel do mesta a už by najradšej kośtoval čo je to mestská kunda? “ Mario sa otočil. Za ním stála trojica chlapov. Boli asi o dva roky starší ako on. Mohli mať najviac osemnásť.
,, Si nechutný Albert. Chcel mi len podať šál. “ obraňovala dievčina Maria.
,, Raz podať šál, druhýraz prefiknúť v uličke. Takých by bolo. Ale my máme recept na úchylnosti. Waldo, Kristián podržte mi toho idiota. A držte ho obozretne. Nech vás nenakazí vidláckym smradom. “ chlapci schytili Maria a pritlačili ho tvárou k stene. Stiahli mu nohavice. Dievčina zpišťala hrôzou. Zrazu bolo počuť tupý úder. Chlapci Maria pustili. Keď sa otočil, videl ako Gareth chytil toho, čo sa volal Albert za vlasy a po zemi ho vliekol k veľkému sudu s dehtom. Keď k nemu prišli, celého ho do sudu strčil. Potom ho vytiahol a pribehol Mordon. V rukách držal veľký paplón. Roztrhol ho Albertovi nad hlavou a vysypal na neho všetko perie. Naokolo sa zhromažďovali ľudia, náramne sa baviac na divadle.
,, Na tu máš. “ hodil Markus Albertovi veľký vankúš. ,, Strč si to do zadu gatí.” Albert nechápal. A ako sa mu od strachu triasli ruky, chvíľu mu trvalo, kým umiestnim vankúš tak ako chcel Markus.
,, Vyzerá ako sliepka čo? Ľudia. Chlapče, čo povieš, bol by si radśej moriak? Hej? No na to potrebuješ ohon! A keďže medzi nohami nemáš ani len hon, nieto ešte ohon...” Gareth sotil Alberta na zem a ten padol ksichtom rovno do konského lajna. Markus vystrelil šíp do vankúša, ktorý očividne zväčšoval Albertov zadok. Albert zavyl a rozbehol sa preč. Markus ďalšími tromi šípmi dotvoril živej soche ohon.
,, Bež hajzle malá. A po Šípy pošlem tuto Maria.” ľudia ohromným potleskom poďakovali za zábavu a rozišli sa. Markus žmurkol na Maria.
,, Prepáč za toho hlupáka Alberta. Jeho otec je bohatý, myslí si že mu celé mesto patri. Ja som Dalli.” Mario, neschopný sa odpútať od pohľadu tých orieškovo hnedých očí, urobil najjednoduchšíu hlúposť pod slnkom. Prosto a jednoducho, omdlel.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár
Vo vnútri mám pocit, že som niečo podobné čítala :
Sapkowski - Zaklínač , tuším to bude ono...
Možno menej nadávok a menej dialógov, ale to je len môj osobný názor