EDEN

I. Dar pre Adama



Na počiatku bola viera , ktorá chránila tvoje vnútro pred pliagami sveta. Zabránila mäsožravým démonom čo i len obliznúť tvoju dušu. Viera ťa dokázala naplniť, až kým si nezistil, že potrebuješ viac. Veď ty si tvor chamtivý, človek. Čo si chcel okrem patronátu anjelov? Aby ťa niekto miloval.

Na, tu máš Evu. Ona ťa bude ľúbiť bezhranične, oddane, bez pochybností. Rozprávaj jej hocičo, ona ti uverí. Nebude sa pýtať prečo a predsa bude presvedčená, že všetko čo vravíš je pravda.

Tak, čo sa ti nepáči teraz? Prečo protestuješ? Prečo plníš svoje myšlienky svinstvom namiereným proti osudu a vyššej vôli?

Kto za to môže, že ťa Eva prestala baviť?



II. Evina samovražda



Prečo plačeš? Prečo preklínaš svoj život? Nestačil ti Adam? Ved bol predsa tým, čo si si vždy priala . Máš pocit, že nikdy nebol celý tvoj? Veď jeho duša ti nemala patriť, na tom sme sa nedohodli, to nebolo v zmluve. Nešťastnica, ty nevieš, že som vás spojil iba preto, aby sa vaše ego dostatočne nasýtilo, aby vás na chvíľu opantala falošná eufória a nakoniec, aby ste prestali jeden druhého nasycovať? No dovtedy som počítal s tým, že sa pokúsite zachovať váš rod, veď ste len dvaja na celom tomto svete, to znamená ohrozený druh.

O čo sa to pokúšaš? Berieš si život, ktorý ti nikdy nepatril, nepochopila si jeho hlavný zmysel ?

Keď teraz umrieš, Adam ostane sám a čo bude so mnou? Kto ma bude uctievať, kto vo mňa veriť? Adam ma bude preklínať v mene osudu, ako to robíš ty, práve teraz.

Už ti tečie krv po prstoch k zemi. Už chradneš, len posledné slzy ti stekajú po lícach. Nikdy viac žiadne nové nevyplačeš, to si teraz neuvedomuješ? Tvár ti bledne, vlasy sa špinia hlinou, na ktorú dopadáš. Teplá krv obklopuje tvoje telo, ktorému doznievajú posmrtné kŕče. Nádherné stvorenie, ktoré neprežilo svoj žiaľ. Len preto, lebo ju nikto neľúbil a tento deficit nevykompenzovala ani láska k samej sebe.

Skonala tak úboho, no jej telesná bolesť sa aj napriek svojej intenzite nestihla vyrovnať tej duševnej.

Ja som vám predsa nikdy nesľúbil lásku, ktorá bude zakaždým opätovaná , tobôž nie šťastná. Nesľúbil som vám nič, pohodil som vás na tento svet bez všetkého, nahých, len s vašimi zlými a dobrými vlastnosťami a potrebami duševnými a telesnými. Ale nepovedal som, že vaše potreby budú uspokojené.
A kde je vlastne Adam? Aha, skonal hneď vedľa Evy. Nemyslel som si, že môj prvý pokus o stvorenie človeka dopadne tak mizerne. Adam, ten silný, krásny, statný chlap. A čo sa z neho stalo v priebehu piatich minút? Troska neschopná života. Tak si zdochni! Hni si vedľa nej, keď to tak chceš... Len čo čas zvetrá vaše kosti na prach, stvorím si nových ľudí, lepších a tí budú určite odolnejší ako vy. Vy nepodarky, polotovary.

 Blog
Komentuj
 fotka
brox  25. 7. 2007 18:00
co sa to tu dnes objavuju za blogy sakra
 fotka
antarktis  25. 7. 2007 18:02
clovek tuzy byt panom nad sebou a nad ostatnym a nezmiery sa s tym ze ho niekto ovlada...no ked dosiahne ten stupen zeby bol schopny oddat sa niekomu, niecomu, pre nieco tak vtedy si zasluzi zit...moc nieje setko a k boh chce moc tak ja mu dam moč...našikať na tych co chcu vladnut nasrat tym co by chcely vlastnit tych co chcu vlastnit ...ba ani to hovno by som mu nedal ved on si serie do huby sam...
 fotka
pedall  25. 7. 2007 18:02
nepochopil som pointu vlastne celé som to nepochopil aj keď cítim že by mi to malo niečo povedať
 fotka
lilithka666  25. 7. 2007 18:36
je to super poviedka, krasne napisane
 fotka
vindemiatrix  25. 7. 2007 20:01
aj mne sa paci
Napíš svoj komentár