Individualizmus – hybná sila tejto spoločnosti, zázemie robenia zázrakov krajiny nekrajiny, hmýrenie sa vo vlastnom piesočku, z ktorého ťažíme tony štrku (čau igor), krása slobody a ničím nezadržiavanej túžby. Zameranie sa na seba, bez pocitu viny. Naše self vládnu dnešku, a kráľov je toľko, koľko duší. Kde zmestia sa ich tróny?

*

Koľko gramov váži tvoja sloboda v individualizme? Nakoľko je to iba narcisticky nezrelé volanie po slobode? Bez záväzkov, byť odkázaný na seba, žiť ako sa mi zachce, a zároveň nebrať ohľad na prostredie, na nutné väzby, nebrať ohľad na všetko naokolo, čo nás obklopuje a tým aj dotvára.

Ak človek nepotrebuje bližšie putá, ak je mu jedno, čo si myslia a cítia jeho blízki, nechce nikoho milovať, nechce od nikoho „závisieť“, jeho voľba individualizmu je čistá, a tým morálne integrovaná. Žije však sám, v svojom paláci mrazu a nesmie...

NESMIE volať po teple.

Ak túžim -  vyžadujem. K túžbe sa prišila zodpovednosť, ako gombík na tvojom zimnom kabáte. Zodpovedám spoločnosti, prostrediu, ľuďom, ktorých mám rád. A preto, nikdy individualizmus nebude fungovať na plný plyn. Je to ideál nefunkčnej paradigmy. A možno práve preto, že je to ideál, toto celé v pohybe nikdy nebude štartovať. Akoby som tlačil brzdu a plyn naraz, a vzniká energia bez plynulého chodu, drhne to. A možno práve preto, že je to ideál, nastavuje nám zrkadlo vlastnej morálnej nemohúcnosti, a preto funguje. Funguje na báze hniezda vo výšinách, vzhliadať a zároveň nechať na nebesiach, nepretláčať svoje snové krídla oblokom reality. Inak pozdravíš Ikara v obludáriu, a neviem, či sa ti to zrovna chce.

...Pokiaľ človek pozná svoje potreby, vie, ako konať. Ak je moja potreba naplnená bez prispenia externých faktorov a bez záväzkov, je všetko v poriadku. Ak však ničím alebo ubližujem tomu, čo plní moje potreby, niekde je chyba. Ak kašlem na to, čo napĺňa moje potreby, je len otázka času, kedy sa to opotrebuje, a tým prispejem k záhube.

Sloboda spočíva v harmonizovaní prijímania a dávania, v uvedomení si krehkej stability systému, reorganizovaní nielen svojich potrieb, ALE ak chcem mať svoje self uspokojené, aj v napĺňaní potrieb druhých.

-Cyklus sa dotýka celého systému, nie iba mňa ako funkčnej jednotky.-

Bez systému sa zdá život krásnym, no bez systému by sme boli globálne stratení. Anarchisti, čaute. Ak sa zničí celok – spoločnosť, nie je podstatné, že ja som prosperoval. Scípneš hochu... taky. A na to mnoho –...istov zabúda.

Žiaduca sloboda spočíva v harmonizovaní povinností. Vtedy dýchaš.

....raz sa vraj stalo, že kráska Atlantída zanikla. Je len otázkou času, kedy krásku Európu býk zloží z chrbta a ona – taká, akú ju poznáme dnes – plná dysfunkčných postojov (nielen) individualizmu, začne plakať. Plač je transformácia. Odrazový mostík do neznáma. Čaká ju nový život, čaká ju zmena tisícročia.

A hejže, nebude to tak ďaleko. Už na svojho býka vysadla. A nám neostáva nič iné, iba tešiť sa. Lebo zmena nie je statika, správna taktika tiká, a my, v rukách popcorn, môžeme len čakať.



Dobrú chuť.  



*

 Blog
Komentuj
 fotka
dumbledore  27. 10. 2015 22:18
Ahoj Eva.
 fotka
thrwtchr  27. 10. 2015 22:43
Kapitán sa potápa so svojím parníkom. Na to niektorí -isti nezabúdajú.
 fotka
dumbledore  27. 10. 2015 23:02
@thrwtchr nie každý kapitán sa potopí s parníkom... bacha na to....
 fotka
antifunebracka  28. 10. 2015 16:15
take pekne perly a tolko prasiat vsade navokol
 fotka
schizoofrenik  28. 10. 2015 16:57
1. Vždy som si myslel že si žena

2. Indi-vindi používala moja obľúbená psychologička ako výraz pre individuálnu psychoterapiu, za čo ťa od tejto chvíle z podstatnej časti nenávidím

3. Dovolím si to zdieľať =D
 fotka
phantasia  29. 10. 2015 16:03
@Dumbledore som bez raja... a bez jablka

@thrwtchr treba vyvažovať. bez ...istov by neboli niektoré fajn parníky

@antifunebracka inak je to dosť pasívno-agresívne napísané ale môžu sa tam nájsť perly... a tie si nájdu svoje rezonancie, nezávisle od chlievika

@schizoofrenik

1. vieš čo, vždy som si myslela, že si muž.
2. pokúsim sa s týmto faktom nejako žiť
3. ďakujem
Napíš svoj komentár