Bar je zaplnený dymom a každý chce niečo čo nemôže mať. Všetci sa cítia trochu lepšie kvôli promile čo ovplyvňuje ich myslenie, ráno budú všetci iní, ako vždy. "idem po chľast." postavila sa a každý kto mohol, sa za ňou obzrel, mala nádhernú postavu, úzke lýtka, nádherné stehná a obrovskú prdel. nikto nemohol pochopiť prečo je so mnou, k tomu jej dokonalé vlasy ktoré vyzerali tak jemne a hebko, s tými jej očami, tvorili neodolateľné pokušenie, plné problémov. Vybrala sa rovno k baru, medzi troch típkov, ktorí vyzerali že majú asi tak pol tony dokopy. Všade samé svaly, začal som cítiť problémy, vždy mi to robí, keď na ňu nemám náladu. Vždy urobí nejakú pičovinu. Prišla k baru vidím pohyby pier a tie mastné pohľady tých nadupaných típkov. Na jedného z nich sa zavesí a oblizuje ho, strčí mu jazyk do úst. Vidím to ako v spomalenom filme, idem za ňou toto si odskáče, kurva jedna, vyšukám z nej na záchode dušu, dám jej ho nasucho do riti, že si týždeň nesadne. Zdrapím ju za ruku a v tom " hej nechaj ju, nevidíš, že chce nás, nie teba, vypadni odtiaľto", hehe zasmeje sa moje vnútro a môj temný pasažier mi ticho šepká - keby len tušil čo si zač čooooo - . Ignorujem všetko zlé a ťahám ju od toho baru a od tých hnusákov preč "Heeeeej, pomoooc, nechaj ma ty úchylák", kričí ta prepnutá defka a ja mám chuť jej rozbiť hubu, neurobím to, nedokázal by som jej ublížiť, milujem ju ako nikdy nikoho. Vlepím jej jednu facku, takú akú má rada, keď to spolu robíme. Nikto to v tej situácii nepochopil správne, bola to naša predohra, všetci si mysleli že som nejaké zviera a ona kráska, čo potrebuje zachrániť. Najväčší z trojice sa postaví a odstrčí ma od nej. Moje 70 kilové telo, nemá šancu, drží ju v náručí ako keby mu patrila. To ma vie vytočiť, nasrať, dožrať, to je hranica, kedy si hovorím - ty sa snažíš ochraňovať moju ženskú? -, nastupuje moja temná stránka, necítim strach, ten som nikdy necítil. Chytám do ruky najbližší pohár a rozbijem mu ho o hlavu, 150 kíl mäsa sa zosúva k zemi a ja skáčem na to bezvládne telo, moje päste sa zabárajú do jeho lebky - snáď to prežije, šepká svedomie -, ja si to užívam smejem sa pritom. Nikto to nemohol čakať, takýto chaos, ani jeho dvaja buzna kamaráti nie, po pol minúte si uvedomili čo sa deje a celý roztrasený ma od neho oddelili a začali do mňa pumpovať tie ich napumpované päste, nebolelo ma to, ale nemal som šancu, tie ich váhy a tá moja váha, padám na zem a cítim ako si mrdnem hlavu o nejaký roh. Okolo mňa sú potoky krvi potom vidím už len svetlo.
Budím sa v nemocnici. Hnusný zápach, dezinfekciu cítiť všade, FUJ, rozmazaným pohľadom prejdem po izbe a zaostrím na moju lásku. Neviem čo sa dialo, no je tu stále so mnou, tak ako ja budem vždy s ňou.
" Ahoj ty môj bojovník", hovorí milo s dočervena narúžovanými perami, bože je tak krásna. V izbe sme našťastie sami. Mám pocit, že moja hlava vybuchne od bolesti, cítim jej pery ako bozkajú moje zranenia, "prepáč mi to!", hovorí hlasom z ktorého cítim nadržanosť, zhadzuje na zem nemocničné periny a sadá na môj tvrdý penis.....................................................
Krásne spomienky, prežil som s ňou najkrajšie chvíle, naučila ma žiť. Ona pri mne dokázala začať nejako hniť. Stále ju držím vo svojej náruči. Ona je stále v rauši. Musím to ukončiť, stláčam jej nádherný dokonalý krk, škrtím ju, prestáva dýchať. Už jej bolo dosť, mám jej už dosť. Dosť bolo lásky... Jej telo sa inštinktívne bráni, no nemá šancu už je slabá... plačem, potoky sĺz pretekajú z môjho na jej telo, pomaly je už koniec, koniec všetkého. Konečne budem môcť byť sám. Ostávam sám, nestihla ani vytriezvieť, myslím, že už ani nevedela vytriezvieť. "Prepáč, milujem ťa", šepkám do jej mŕtveho ucha.....
Skutočný príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
1
zuzki11
14. 8.augusta 2015 06:35
nečítam tu blogy, nemám na to čas.. som rada, že som si prečítala práve tento teraz..(je to krásne, viac to ale rozvádzať nebudem)
Napíš svoj komentár