Snažil som sa urobiť viac, pripraviť všetko dopredu, rozšíriť kapacity miest dopadu aby som to trafil aj z riadnej výšky. A teraz vidím aká to bola hlúposť napriek tomu že som všetku tú prípravu vedel zužitkovať. Postaviť si koľajnice dopredu .. a potom sa pokúšať lietať.
Nahradíš ma? Pokora bola pre mňa vždy len dočasné riešenie, prestupná stanica. Chcem stále viac.
Preber moje miesto lebo ja už neunesiem váhu logickosti dočasných riešení a začínam byť zmierený s predstavou nikdy nič nevlastniť.
Moje meno bude zajtra nové. Prestávam dúfať že sa samo spraví to čo som tak ochotne zabudol a prestal som predpokladať že nie som ovplyvnený.
Vrcholom mojich snov je tvoja zamrznutá krása v okamihu fotky ktorú si mi raz dávno dala. Zastavená v čase, bez pohybu a pritom pôsobíš tak strašne ľudsky.
Som padol.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár