Už nejaký ten čas kráčam za tým, po čom som snívala ako malé dieťa (ak nerátam vízie vedkyne skúmajúcej rastliny, herečky, speváčky, tenistky, kráľovnej, vojnovej veliteľky a pod.); tmolím sa za vidinou sveta advokátskeho stavu, ktorý mi aj napriek všetkému nechutnému naďalej pripadá nesmierne atraktívny a miestami by sa dalo tvrdiť, že priam sexy (občas s hrôzou zisťujem, že viem byť strašný zlosyn).
Asi je dobré mať svoje sny a postupne sa k nim približovať (alebo aspoň im z diaľky dať o sebe vedieť). V poslednom čase však premýšľam, či to, čo robím dáva zmysel. Či som nemala byť práve teraz niekde inde, užívať si leto, spoznávať svet, tvoriť, tešiť sa, nič neriešiť, športovať, venovať sa len tomu, čo mi príde v danej chvíli vhodné...
Tiež však premýšľam, či existuje cesta späť. Či by som sa dokázala len tak zdvihnúť, vypnúť počítač, odovzdať čip od budovy, hodiť všetky moje úlohy na kolegov a teatrálne sa otočiť chrbtom zodpovednosti. Bojím sa, že som už zašla priďaleko. Že mám 22 rokov a už sa neviem baviť. Že mám 22 rokov a okrem 2 ľudí, skvelej šéfky, rodiny a pár občasných ľudí, ktorí so mnou ešte chcú aj napriek odmlkám komunikovať nemám nikoho.
Asi sa tomu vraví dospievanie. Ten stav, keď všetko, čomu ste dovtedy verili ako niečomu večnému, odchádza. Zrazu neviete byť človekom ako predtým. Denne nasadáte do električky, denne riešite vyše 8 hodín ťažké osudy ľudí, náročné povahy klientov a popri tom vaša duša chradne, potrebuje vzduch, no ktosi vám okolo hrdla stále pevnejšie a pevnejšie uťahuje igelitové vrece.
Najšialenejšie však je, že tomu aj napriek pochybnostiam verím. A verím, že jedného dňa budem ja tá skvelá advokátka, čo bude svojim právničkám požičiavať šaty od Mcqueena. A tiež verím, že jedného dňa moje slová budú opäť dávať zmysel. Raz sa mi to určite splní...
...ak ma civilizácia nepohltí skôr ako stihnem rozprestrieť krídla.
Záchod
Komentuj
4 komenty k blogu
4
Presne pre toto si v sebe ponechávam svoje vnútorné dieťa a všetko pracovné beriem s obrovským odstupom.
Napíš svoj komentár
*snaží sa prepichnúť špendlíkom pomyselné igelitové vrecko*
Posielam úsmevy.