Sedím na stoličke a počúvam tikanie mojich hodiniek. Nie sú to len také obyčajné náramkové hodinky.

Okrem toho, že teraz sú hitom NO.1, sú pre mňa výnimočné už len preto, že mi ich daroval on. Túžobne som si ich prezerala v obchode, bola som na tom dosť zle, čo sa týka financií. Už mi je trápne stále žobrať peniaze od rodičov. Veď predsa platia mi cestovné, živia ma a starajú sa o mňa. Tie hodinky som túžila mať...

...až jedného dňa som ich dostala. Krásne fialové s tmavoružovým pozadím. Zbožňujem ten zvuk, keď sekundová ručička brázdi po dráhe okruhu. Ona má vždy náskok pred hodinovou a minútovou ručičkou.

Pred spaním si ich dám vždy na nočný stolík. Ľahnem si do postele a započúvam sa do krásnej symfónie môjho ručičkového orchestra. Ten malebný zvuk, to krásne tik tak ma upokojuje....

Možno sa bude niekomu zdať tento blog smiešny a trápny, no ja sa teším aj z maličkostí a z tikania hodiniek.

 Blog
Komentuj
 fotka
adsy  7. 10. 2011 22:10
Kto sa vie tešiť z maličkostí ten pozná pravú hodnotu radosti a šťastia
Napíš svoj komentár