It was just a short story.

Ležali spolu v posteli. Unavení, rozobraní na kúsky v čase, keď sa noc prehupuje do rána a človek rozmýšľa, či sa mu oplatí ísť vôbec spať alebo začať nový deň. Bolo teplo na oblečenie, ale zima na nahotu. Pyžamá nemali. Vystačili si s provizórnym riešením.
,,Ani dneska nič nebude.“
,,Veď dobre.“
,,A chceš to vôbec?“
,,Nevieš si predstaviť ako.“
,,Veď aj ja.“
,,Tak potom prečo nie?“
,,Neviem. Baví ma to. Zahrávať sa s tebou. Balansovať na hrane, ktorú ak prekročíš, tak z nej nie je úniku. Balansovať a predstavovať si aké by to bolo. Tešiť sa na niečo, čo vôbec nemusí prísť. Záleží od toho koľko vydržíš.“ Pomaly mu prešla rukou po rozkroku. Aj cez látku cítila to pulzujúce teplo, ktoré len čaká na povel, aby sa potom mohlo rozliať do celého sveta. Spraviť ho trošku teplejším a krajším.
,,Zasa nič nehovoríš.“
,,Veď vieš že ja toho moc o pocitoch nenahovorím.“
,,Vidíš a možno preto to nejde. Ja asi potrebujem niečo iné, živelné, nespútané. Tvoje citové rozhranie je oproti tomu môjmu strašne malé. Čo ty prežívaš ako maximum, ja zažívam možno každodenne ako moje minimum. Ty si ani nevieš predstaviť aké to je. Ako ťa ja mám rada.“
,,Ver mi že viem..“
,,A kebyže ti teraz poviem, že ti nikdy nedám, že nebudeme nikdy spolu nič mať.. chcel by si ma aj tak?“
,,Jasné že hej.“
,,Prečo?“
,,Lebo tu nejde len o sex.“
,,A o čo?“
,,O všetko. Nikdy som k nikomu necítil to čo k tebe. Nikdy som vlastne nikomu nepovedal toľko čo tebe.“

 Blog

13 0 0 0 0

Komentuj

6 komentov k blogu