Sedím a snažím sa donútiť rozpamätať sa. Všetko sa prelína, splýva, je zahalené alebo sa to už vôbec nenachádza v mojej mysli. Kamarátka je podráždená, ľudia na mňa divne zazerajú a mne nedocháda prečo. Len nevinné poznámky na môj účet mi pripomínajú, že malý alkoholový mužíček v mojej mysli zas prevzal nado mnou kontrolu a robil veci, ktoré by som ja nikdy nespravila. Vtieravý pocit, že som sa perfektne strápnila medzi ľuďmi, ktorých ani nepoznám ma neustále otravuje, aj keď moje vedomie mi hovorí, že ma to vôbec nezaujíma a je mi jedno, čo si o mne myslia, lebo ožratého človeka nie je možné brať vážne, moje podvedomie mi furt vyhadzuje na oči to málo, čo si pamätám a otravuje ma výčitkami svedomia voči kamarátke, ktorá ma na tú chatu pozvala.

Už po niekoľkýkrát si hovorím, že si nabudúce dám pozor a dúfam, že mi to opäť vydrží aspoň dva mesiace.

 Denník
Komentuj
 fotka
ratsanares  7. 10. 2008 09:38
heh mam obdobny problem vacsinou... dat sa na salat nechat pracovat iba telo a mozog zahodit do hajzlu a potom len rano pohlady, mracenia, prekvapene oci a pokyvovanie hlavou...

a vravim si to iste co ty a tolko isto mi to vydrzi...
 fotka
takzvany  7. 10. 2008 17:32
o tomto som tiež písal blog

» www.birdz.sk/webka/takzvany/...
 fotka
redbull  8. 10. 2008 14:57
toto sa presne stava aj mne
Napíš svoj komentár