Minule som bola navštíviť babku a keď som stála na zastávke a čakala na autobus domov, všimla som si malé dievčatko, krásne, dlhovlasé, mohlo mať 7 rokov, na ramene malo kabelku. To dievčatko bolo sestrou jedného chlapca, ktorý sa mi páčil keď som mala približne 9 rokov- bola to taká tá prvá detská láska. Pamätám si ako som tú jeho už veľkú sestru kočíkovala, pomáhala jej staršej sestre vybrať pre ňu meno, keď nám prišiel Klaudikin( tak sa volá to dievčatko) otec priniesť koláče z jej krstín. A teraz stála na zastávke s tou kabelkou v ruke a mne prišlo ako keby to bolo včera, čo som mala toľko čo ona, behala tu po kopcoch s Beátou, mojou vtedy BEST KAMOšKOU, keď som si myslela, že sa naše cesty nikdy nerozídu, keď sme sa hrali s bábikami na rodinku a plietli si náramky priateľstva s tým, že si ich už nikdy nedáme dole z rúk.... Bože, tie spomienky sú nádherné!! Spomínam si, ako sme sa cez prázdniny každé ráno stretávali, kočíkovali Klaudiku, kradli susedom jahody, hrali skrývačky po lese, lámali si ruky a nohy...
Ale roky ubúdali a teraz sa s Beátou ledva pozdravíme a prehodíme pár slušných slov... Klaudika vyrástla a teraz ani nevie, že som sa dívala ako každým dňom rastie...

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár