V nedeľu to bude päť mesiacov. Napriek všetkým nepekným udalostiam sa stretávame a píšeme si. Ale už je medzi nami určitá bariéra. (Jeho "útek" do USA a moje posledné šťastné leto.)
Vie ma dosť fascinovať ako mi dokáže pod značným vplyvom alkoholu a bohvie či aj iných omamných látok, zavolať o jednej v noci, mysliac si, že, ma bude donekonečna zaujímať jeho vysokoškolský, nočný život. Najviac ma ale "potešilo" to keď prišiel pred moje dvere s plačom, že to chce všetko napraviť. Bol neskutočne zhúlený. Mala som mu sto chutí streliť ale nejako som sa vzchopila.
Stále ma však niečo núti na neho myslieť, nedokážem sa na neho dívať, ako sa ničí.Vždy povie, že to je len tráva. Áno, je, to všetci vieme. Ale postupom času mu to vymelie mozog.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár