Kríza existencie

Stratená je moja predstava,
nepoškvrneného rúcha.
Beháme si po svete,
zblátený jak svine,
čapeme si navzájom na ne,
károvaná košele,záplatami pošité.

Čakáš na električku a modlíš sa,
nech niekto na ten osamelý nočák s tebou pôjde.
A ak niekto prikráča, ľutuješ že už nie si sám.
Sami seba nechápeme, len hrbíme sa- svine.

Popáli ťa v práci, elektrická rozvodňa,
máš dvadsať, a ksicht ako čipsy.
Otec spadne ti z lešenia,
do konca života, bude sa ťa pýtať:
"A ty chlapec číj si?"
Realita je len tvoj vlastný zorný uhol.
Ale sám sebe štastím niesi.
Realita v každom oku,
Subjektíva pičovina.
denno denne sebecká
len cez štátne sviatky skromná.

Sme široké spektrum obrazov či serialové postavy?
Zlepenec dvoch ľudí čo si spolu vrzli?
Ako máme byť ľudský, ked sami sebe niesme páni.
Sme len šablóny , tieňové divadla,pripútaný v jaskyni.

Smutný sme a smejeme sa, kostra nám len tlieska.
Nezostaňme v tejto sračke, prosím nikdy sami.
Jaskyňa ku jaskyni aspon na pár metrov.
V tom lavóre plnom svíň,
nech aspoň tí chameleóni,
sa maju trošku radi.

 Báseň

4 0 0 0 0

Komentuj

4 komenty k blogu