Basen o mojej mamke

Moja mama smúti ako enigma.
šifruje nešifrovatelné heslá,
za občanov svojho miniatúrného Londýna.
V punčochách schúlená,
stočená špirála do kresla.
Odkiaľ modlí sa, keď beriem sa,
od jej bezpečia.

Keď naivne sa teší,
z modriny, v tvare srdca na lakti.
S tak jednoducho krásnych vecí!
Čo mne osobne robí problém,
keď už mám byt osobnejší.
Chytro mračí, či pálivo facká,
je perepetum mobile obety,
Sebastian jej nie je konkurenciou,
do hrotov šípov,
šírom-šáárom odetý.

Silnejšia než pravá,
i ľavejšia viera.
Bôžik, ku ktorému sa nedá rúhať.
Je mi cťou, že je vo mne,
že bude v mojích deťoch,
ked života dni budú pre mňa plodné.
A naveky budeme snívať súčasne,
jej belasými očami,
ktoré priznajme si.
Má určite po mne.

 Báseň

3 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu