mojím, po prvej veľkej ceste..
a tak po roku práce v zahraničí..
sedím z batohom na kopci pri opustenej búde kde prespím..
západ slnka.. ružovo oranžová obloha.. oblaky..
..a rozmýšľam..
či budem mať gule sa zabiť..
.. či spravím vo svojom živote aspoň niečo poriadne..
..alebo budem slabí a to vzdám..
cez to všetko som si vždy myslel že to vydržím..
že budem žiť ďalej..
a dočkám sa svojich plodov za život v ktorom som robil hocičo..
.. stratil som sa
zrazu v tom vidím zmysel ktorý je silnejší než doterajšie myslenie že to raz bude stáť zato..
aj keď žijem v momente..
z ktorých sú momenty..
znesiteľného života v spomienke
na to ako mi bolo krásne..
smutno krásne..
Skutočný príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár