Opíjala sa pokušením,
a éterickou vôňou
vriaceho, teplne upraveného karamelu.
Tu vôňu bolo cítiť dokonca aj cez
hrubo zamúrované, mahagónové dvere.
Uzličky nervov, ktoré pokúšali
vlny vôňe karamelu pomaly zlyhávali.
Bolo to absurdné. No nie pre závyslých.
Hltala vôňu karamelu a utápala sa v nej.
Vo svojej mysli.
Vo fantázií.
Až kmitanie krídel vážky ju prebudilo z bdenia (bezvedomia) .
A ďalej sa upíjala len ópiom.
*
Po kúskoch skaramelizovaného cukru, sa prechádzala a snažila sa nevnímať tú bolesť, a len si vsugerovávať tú
chuť karemelu po ktorej tak veľmi túžila.
Vedela že už iba kúsok a bude tam.
V karemeli.
Potešení.
Slasti.
Venované @vast -ovi
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
vast
26. 12.decembra 2010 20:53
Páči sa mi
Napíš svoj komentár