Dokázal si hovoriť o všetko, a zároveň o ničom.
A ja som ťa dokázala, počúvať celé dni, aj noci.
A keď si odišiel, videla som odrazy tvojích slov, všade kam som sa pozrela..
Napísané na stene
Lietajúce vo vzduchu
Nakreslené prstom, na zarosenom okne
Bolo to niečo, a ešte viac.
Možno všetko.
Pre mňa určite.
Obraz ktorý bol na prvý pohľad čiernobiely, no my sme mu dodávali farby.
Dúhy.
-A tisícky ďalších.
Celú škálu.
Bol to obraz so zvukom, aj keď vieme žeby nám stačilo kľudne len jedno z nich.
Milovala som tie popoludnia, keď sme lietali medzi telepatickými myšlienkami vo vzduchu.
Telepatia.
S tebou.
Pretože tvoja hra, po rokmi nedotknutých klapkách rozoznela aj miestnosť plnú deprimujúcich myšlienok.
*
Hovorieval si: Loď je najistejšia v prístave, no nie na to ju postavili.
A to mi pomáhalo.
Vždy.
*
Len škoda, že to nebolo skutočné.
Fantázia je krásna, hlavne tá s tebou.
Raz premeníme fantáziu, na skutočnosť.
Blog
Komentuj
10 komentov k blogu
1
greendgirl
23. 2.febuára 2011 19:21
veľmi veľmi pekné
Napíš svoj komentár