Celé nič, a žiadne všetko

(A Ďakujem omelete za pesníčku, ktorú mám z jej blogu )

V sieti pavučín, ležím a pohúpavám sa.
Listujem knihu spomienok.
Zarývam sa ďalej, a ďalej.
Do ďalekej minulosti.
Prechádzam sa nostalgickými spomienkami.
Nostalgia.
Ožíva.
Pche.ˇ

Topím sa v kaluži, som uväznená v kvapke dažda.
A niet úniku.
Sledujem svet, cez rozmazanú vodnú stenu.
No čo, som predsa v kvapke vody.
Zmenšila som sa.
Na úroveň kvapky.
:1000
Možno aj viac, menej?

Netuším. Neviem si ani predstaviť.

Moja tvár nie je schopná vyčarovať,
v tejto chvíľy entuziasmu obsahujúce kútiky mojich pier.
Prepáčte.
Skláňam hlavu.
Už nevládzem.

Blúdim v tomto labyrinte.
Blúdim dierkami ementálu, a hľadám východ.

Som na papieri so samými vranami.
Jednoťahovými.
Viete ktoré myslím.

Je to vlastne nič.
Alebo všetko?
Celé nič, a žiadné všetko.
Dajme tomu.

Kráčam po lúčoch ranného slnka.
Šmýkam sa po orosených listoch obsahujúcich letnú rannú rosu.
Som nikde.

 Blog

9 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu