Zazvonila pri jeho dverách.
Otvoril dvere. Vytreštil oči.
"A-hoj!" Šokovane, ale relatívne potešene zo seba dostal s dôrazom na druhej slabike. V skutočnosti sa v tejto chvíli rozbehla paralelná konverzácia na úrovni pod vyslovenými slovami a hovorila omnoho viac.
Pohľadom premeral jej zimný kabát, trojdňovú cestovnú tašku na ľavom pleci a malú tašku s osobne dôležitými vecami na pleci pravom. Tipoval to na kľúče, doklady, platobnú kartu, mobil, nejaké oriešky alebo niečo na zahryznutie a niečo elektronické s pripojením na internet a minimálne troma desiatkami zaujímavých kníh. Nič sentimentálne.
"Prišla som sa ťa spýtať, či máš zarobené tak zhruba na päť šesť týždňov života niekde mimo a či máš chuť sa ku mne teraz dnes pripojiť. Ja idem."
"Kam?"
"Neviem. Plán znie letisko. Cieľovou krajinou je niečo hornaté, rozhodnem sa podľa ponuky. Asi Alpy. Lichtenštajnsko by bolo idélne. Prvá časť výletu spočíva v nájdení izby. To je všetko čo potrebujem. Mienim nájsť izbu s výhľadom na hory bez pohybu, ktoré si iba tak majestátne stoja. Chcela by som, aby v nej bol aj užívateľsky jednoduchý krb. Nie je to podmienkou ale nepopriteľné teplo by bolo výhodou. Potom si, ak už tak nebude, premiestnim posteľ tak, aby som pri ležaní videla cez okno von. A potom odložím všetky veci, ľahnem si, prikryjem sa a budem sa pozerať von oknom. Deň- noc. Neviem presne koľko dní."
Prešliapla z nohy na nohu a mierne nervózne pohla rukami. "Idem sa skúsiť zahojiť. A bol by si vítanou spoločnosťou ak si ochotný zdieľať mesačné ticho, paplón a občas ruku pod mojou hlavou. Upozorňujem len, že nemám v úmysle v tom období z postele vyliezť a prestať sa pozerať z okna. To je celé."
Pozrela sa na neho s potlačenou otázkou v očiach. Pridlhé nechty na nohách. Nemal nohavice a na tričku mal fľak zrejme paradajkového pôvodu. Odhadla, že tento víkend pracoval z domu. Neoholený asi tri-štyri dni, ale bežecké topánky hneď vedľa dverí vyzerali byť nedávno použité.

"Dva telefonáty," odpovedal už neprítomne s pohľadom skôr cez ňu ako na ňu.
"Okej, počkám ťa dole," povedala bez výrazu ale ľahko, privierajúcim sa dverám.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár