Celí elegantní sme dorazili do vyzdobenej haly, dnešného javiska plného rovnako neľudsky upravených ľudí. Muž príjemne naladený mojimi šatami, ktoré vybral, potešený, že ma má dnes opäť nachvíľu o niečo viac jemne princeznovitú. A ja sa občas rada podvolím a poteším bližších ľudí presne tým, po čom túžia. Na mne mi väčšinou až tak nezáleží a stačí mi málo. Napriek tomu, že som zahalená okrem šije a rúk všade, vytlačí sa von holá surovosť. Má podobu škriatka so zvoncom na konci čiapky, aby som sa počas plesania vedela v rýchlosti zorientovať, pri kom v miestnosti práve zvučí.

Zachovávať si chladnú hlavu nie je jednoduché, keď cítim, ako mi rokmi rastie temperament. Je to spôsob jednania, ktorý uznávam – najčistejší, najmenej zbytočných impulzívnych škôd. Posledné dve uznaniahodné ženy, ktoré som spoznala, ma do pár stretnutí prekukli a vzali medzi seba. Možno tomu pomohla udalosť, kedy som niekomu z ničoho nič vyliala na hlavu pohár vody. Nezostalo to bez odozvy, ja som si následne musela na slnku sušiť tričko, ale vôbec mi to neprekážalo, pretože som urobila to, na čo som mala chuť. Viem aj, koho moje občasné spontánne akcie prekvapujú veľmi, a komu imponujú ešte viac. Existuje zoznam ľudí, na ktorých sa pozerám a druhý – cez ktorých sa pozerám. A dnes večer zauzlím nitky.

V poháriku snobsky na stopke už dávno držíme jeúplnejednoaký alkohol. Hala je samá pančucha nylon podväzok čipka vosk satén parfum lak a mačacie oči a ja som sa najreálnejšie cítila včera doma, keď som si večer po vani v huňatom župane pri lovení zmrzliny z mrazničky porezala prst a potom sa pozerala, ako sa mi niekoľkonásobne vpíja krv do bavlny na leukoplaste. Po večeri sa dejú úprimné aj zdvorilostné rozhovory. Muž sa baví so známymi, ktorých nepoznám a s dlaňou na jeho chrbte sa opieram dozadu, aby som s prižmúrením zbadala, pri kom škriatok za mňa zvoní. Adept číslo jedna. V paralelnom vesmíre vediem nefiktívny rozhovor a rozsievam škriatkovými slovami pichliače. Budú svrbieť, budú bolieť, podľa toho, kam až sa dostanú. Viem, že ich sejem presne tak, aby som psychiku adepta zničila.

Paralelný vesmír stačí. Hlavu nejako ventilovať potrebujem a v tom reálnom míňať energiu na ničenie ľudí, ktorých obaľuje moja zášť, je bezpredmetné. Reálne je všetko, hoci je to aj len schované v hlave. A škriatok spokojne žije.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár